Vo svojich 24 rokoch, v roku 1962, začal pracovať v inštitúciách OSN, po ďalších 35 rokoch potom stál v jej čele.
Ghanský politik Kofi Annan bol siedmym generálnym tajomníkom OSN v rokoch 1997-2006, v roku 2001 získal Nobelovu cenu za mier za "prácu za lepšie organizovaný a mierovejší svet" a o dva roky neskôr Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Kofi Annan, dnes zomrel vo veku 80 rokov.
Počas svojej misie na čele OSN sa Annan, ktorý bol pokladaný za tolerantného a čestného človeka s veľkým osobným kúzlom, snažil reformovať príliš byrokratické štruktúry OSN, bojoval proti vírusu HIV najmä v Afrike a zriadil dobrovoľnú iniciatívu Global Compact, ktorej cieľom je rozvíjať adekvátne praktiky v podnikaní a zdieľanie nových skúseností v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia.
Podozrenia z korupcie
Kritizovaný bol najmä za neúspech pri snahe rozšíriť Bezpečnostnú radu OSN a výzvam na rezignáciu čelil po vyšetrovaní programu OSN "ropa za potraviny" pre Irak, v ktorej figuroval aj Annanov syn Kojo Annan.
Nezávislá komisia nakoniec v marci 2005 dospela k záveru, že sa šéf OSN korupcie nedopustil. Annan tiež priznal, že OSN mohla zabrániť genocíde v Rwande v roku 1994, kedy bol Annan námestníkom generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie. Vyhlásil tiež, že cíti vinu.
Organizáciu viedol v krízových momentoch
Keď na jar 1999 NATO udrelo na Juhosláviu kvôli Kosovu bez mandátu OSN, vyvolalo to mnoho sporov a prestíž celosvetovej organizácie výrazne utrpela.
Do podobnej situácie sa OSN dostala v roku 2003 pri vojne v Iraku, ktorú Američania a Briti začali tiež bez jej posvätenia. Annan to bral ako osobnú prehru.
V septembri 2004 v rozhovore s BBC jasne vyhlásil, že "z nášho pohľadu a z hľadiska Charty OSN bola celá akcia nelegálna". Podobne sa vyjadril aj o bombardovania NATO v Juhoslávii.
Rozlúčkový prejav Kofiho Annana pri odchode z OSN:
Chcel vyriešiť situáciu v Sýrii
Po odchode z čela OSN založil Annan svoju nadáciu zameranú na medzinárodný rozvoj, v roku 2012 bol reprezentantom pre Sýriu, kde sa snažil neúspešne ukončiť tamojšie občiansku vojnu a v roku 2016 viedol komisiu OSN pri rokovaní Bangladéša s Barmou ohľadom rohingských utečencov.
V roku 2016 vyhlásil, že príčinou nestability v Afrike a na Blízkom východe je chýbajúci rešpekt k ľudským právam, porušovanie práva a skutočnosť, že z hospodárskeho rastu nemajú prospech všetky skupiny obyvateľov.
Upozornil tiež, že hoci sa medzinárodná pozornosť upiera predovšetkým na teroristické zoskupenia na Blízkom východe, s rovnakým problémom sa potýka aj Afrika. Za jeden z hlavných faktorov, ktoré pomáhajú extrémistickým skupinám, označoval nezamestnanosť mladých mužov.
Roky v štruktúrach OSN
Pred nástupom do čela OSN v roku 1997 prešiel celkom úspešnou kariérou v štruktúrach OSN. Bol však prítomný aj pri niektorých nie príliš vydarených akciách: pri vyjednávaní s Irakom o prepustení rukojemníkov po vojne v Perzskom zálive či pri riadení mierových operácií v Somálsku, Rwande alebo Bosne.
Kofi Atta Annan (narodený 8. apríla 1938 v Kumasi v prominentnej ghanskej rodine) nastúpil po ukončení štúdia ekonómie na Macalesterskej univerzite v Minnesote v roku 1962 na diplomaticku dráhu vo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Ženeve.
Prešiel viacerými pozíciami
Potom ešte postgraduálne študoval na tamojšom inštitúte medzinárodné vzťahy a štúdiá ukončil v roku 1972 na Massachusettskom technickom inštitúte (MIT), kde sa venoval oblasti manažmentu.
V OSN pôsobil okrem iného vo Vysokom komisariáte OSN pre utečencov (UNHCR), bol zvláštnym splnomocnencom generálneho tajomníka OSN v Iraku (1990-1992).
V marci 1993 sa stal námestníkom generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie a o dva roky neskôr zvláštnym splnomocnencom pre bývalú Juhosláviu.