Po väčšinu svojej histórie bola medicína poľom, ktorému dominovali muži. Ženy naň mali buď len obmedzený alebo žiadny prístup. Tie, ktoré sa rozhodli s mizogýniou či stigmou bojovať, často vďaka svojej práci zlepšili či zachránili milióny životov. Ako? Zoznámte sa s lekárkami, ktoré zmenili zdravotníctvo 20. storočia.
Rita Levi-Montalciniová (1909-2012)
Narodila sa do židovskej rodiny v Turíne a ako malá sa túžila stať spisovateľkou. Svoje rozhodnutie zmenila po tom, čo jej blízky príbuzný zomrel na rakovinu.
Jej otcovi sa odhodlanie dcéry dať sa na medicínu veľmi nepáčilo, ale nakoniec ustúpil a rozhodol sa ju podporovať. Na turínskej univerzite zaujala Ritu neurológia a neurohistológ Giuseppe Levi ju smeroval k problematike nervového rastu.
Po promócii zostala na univerzite ako Leviho asistentka, jej akademickú kariéru však v roku 1938 ukončil Mussolini a jeho Manifest rasy, ktorý zakázal Židom pôsobiť v akademických kruhoch.
Avšak ani Mussolini nedokázal Ritu zastaviť.
Počas druhej svetovej vojny si zariadila malé laboratórium v spálni a pokračovala v štúdiu rastu nervových vlákien na kuracích embryách.
V septembri 1943, keď nemecká armáda vstúpila do Talianska, utiekla jej rodina do Florencie a zvyšok vojny sa tu skrývala pod falošnými identitami.
V septembri 1946 ponúkla Washingtonská univerzita v St. Louis nadanej vedkyni ročné štipendium v laboratóriu profesora Viktora Hamburgera, ktorý vedel o jej predchádzajúcej práci.
A Levi-Montalciniová tu zostala ďalších 30 rokov. V roku 1952 predstavila svoju prácu o izolácii nervového rastového faktora, za čo dostala neskôr Nobelovu cenu.
V roku 1958 sa stala profesorkou a v roku 1962 otvorila laboratórium v Ríme a pracovala striedavo tam a v St. Louis. V roku 1963 sa za svoje zásluhy v oblasti neurobiológie stala prvou ženou, kt...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.