Jazyk je podstatným znakom národnej identity. Ako je to na Ukrajine, kde je ukrajinčina úradným jazykom až od roku 1991?
V jednotlivých častiach Ukrajiny sa to v dôsledku zložitých dejín líši. Jedna časť západného územia sa dlho vyvíjala ako súčasť poľského štátu, druhá patrila k Rakúsko-Uhorsku. Na západe Ukrajiny je preto identita veľmi spätá s jazykom. Ukrajinčina je tam považovaná za materinský jazyk. Východná časť Ukrajiny bola od polovice 17. storočia pričleňovaná k ruskému impériu, rusifikácia tam prebiehala oveľa dlhšie a väčšina ľudí tam dodnes medzi sebou hovorí po rusky. To však neznamená, že sa neidentifikujú ako Ukrajinci. Len je ich identita založená viac na histórii alebo spolupatričnosti s krajinou ako na jazyku.
Ako sa situácia týchto posledných tridsať rokov vyvíja?
Nastal veľký pokrok. Boli prijaté zákony, ktoré ukrajinčinu oproti ruštine zvýhodňujú. Možno to znie zvláštne, keď sa bavíme o Ukrajine, kde je ukrajinčina predsa úradným jazykom. Objavovali sa však snahy uznať ruštinu ako druhý štátny jazyk, čo sa nestalo.
A po anexii Krymu Ruskom v roku 2014? Nastali výraznejšie zmeny?
Áno, politické udalosti mali veľký vplyv. Pre mnohých to bola odpoveď na to, že ak chce Putin „chrániť“ rusky hovoriace obyvateľstvo, budú hovoriť po ukrajinsky. Ukrajinčina sa začala viac používať aj v ruskojazyčnom prostredí - v Kyjeve alebo Charkove. Objavili sa youtuberi a influencerii na sociálnych sieťach, ktorí propagovali ukrajinčinu. Keď som sa po Majdane rozprával v Kyjeve so študentkami češtiny, hovorili, že spolu síce hovoria po rusky, svoje deti už však budú vychovávať v ukrajinčine.
Mladá generácia má už teda iný postoj?
Mladí sú ukrajinčine veľmi naklonení. Je možné, že sa od novej generácie už prirodzene prejde na ukrajinčinu. Pre ľudí, ktorí však doteraz hovorili po rusky, nemusí byť jednoduché urobiť takú radikálnu zmenu, keď sú na niečo zvyknutí celý život.
Ako spolu ľudia hovoria v rodinách?
To je vo veľkej miere dané teritoriálne.
Na západe, napríklad v ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.