"Nadšenie a pozitívna atmosféra nakazili aj nás,“ hovorí Vladislav Vargovčík, obchodný riaditeľ košickej spoločnosti ZŤS Výskumno-vývojový ústav (VVÚ). Košičanom sa podarilo pred niekoľkými rokmi zaradiť medzi dvorných dodávateľov veľkého medzinárodného projektu riadeného slávnym CERN-om, Európskym centrom pre jadrový výskum. Špecialisti na výrobu robotov pomáhali pri výstavbe Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) vo Švajčiarsku a najnovšie sa im otvorili dvere k ďalšej spolupráci. Pre vedcov, pátrajúcich po tajomstvách hmoty v najzložitejších strojoch, aké človek kedy skonštruoval, majú znova vymyslieť a postaviť dômyselné roboty, ktoré budú superpresne ukladať ťažké bremená.
Ako Košičania stavali urýchľovač
Inžinieri z Košíc sa totiž zapísali v Ženeve ako experti na presné polohovanie. Ich robotické systémy dokázali zodvihnúť viac ako tridsaťtonové magnety a uložiť ich s presnosťou na tisíciny milimetra do požadovanej polohy. V sťažených podmienkach úzkeho tunela urýchľovača ich takto uložili tisíc osemsto. Magnety sú akýmsi motorom urýchľovača. V podzemnom tuneli, ktorý sa zatáča do kruhu s obvodom dvadsaťsedem kilometrov, roztočia základné stavebné častice hmoty do závratných rýchlostí. Prúdy častíc nasmerujú oproti sebe a na určených miestach sa pri obrovských energiách zrážajú. Vedci potom sledujú, čo sa s nimi deje.
"Aby tieto experimenty vyšli, musí to byť veľmi presne nastavené, čo bolo našou úlohou,“ prízvukuje Vargovčík. "Výskumno-vývojový ústav zvíťazil v CERN-e už v niekoľkých tendroch, čo je prejav najvyššej kvality odvedenej práce. Je tiež v pozícii poradcu pre niektoré technické veci, pred piatimi rokmi dostal najvyššie ocenenie Zlatý hadrón a aj vďaka ústavu patrí Slovensko v tejto organizácii medzi najúspešnejšie,“ potvrdzuje oficiálny slovenský delegát v centre európskeho jadrového výskumu Štefan Molokáč.
Vedia, do čoho idú
Dobré referencie pomohli firme k ďalšej zákazke. Najnovšie zvíťazila v tendri na výrobu prototypov robotov, ktoré budú ukladať magnety do nového pripravovaného urýchľovača. Tentoraz nepôjde o kruhový urýchľovač, ale priamy, kde sa budú skúmať častice vystreľované oproti sebe a urýchľované magnetmi na vzdialenosti viac ako štyridsať dva kilometrov. Výskumno-vývojový ústav má v prvej fáze zostrojiť prototypy polohovacích robotov, ktoré prídu odborníci posúdiť. Ak budú spokojní, postúpia do ďalšieho kola.
"Bude to náročnejšie ako doteraz. Latka je nastavená vysoko a dôvera CERN-u nás zaväzuje na ešte lepšie výkony,“ komentuje novú zákazku Vargovčík. Spomína, ako v prvom tendri prešli cez tri výberové kolá a nakoniec zvíťazili spomedzi sedemdesiatich siedmich uchádzačov, čo spočiatku nik nečakal. Teraz je situácia iná, vedia, do čoho idú a čo ich asi bude čakať. Mnohých ľudí z CERN-u dobre poznajú a majú s nimi skvelé pracovné vzťahy, čo je síce podľa obchodného riaditeľa výhodou, ale konečné víťazstvo im to v žiadnom prípade nezaručuje.
Práca v mikrosvete
Projekt nového urýchľovača, ktorý by mal podľa predbežných odhadov stáť okolo desať miliárd dolárov a stavať by sa mal o desať rokov, je zatiaľ len v plienkach. Ešte ani nie je jasné, či teoretické predstavy fyzikov o postavení takéhoto zariadenia dokážu inžinieri pri súčasných technologických a konštrukčných možnostiach pretaviť do reality. "Malo by ísť o niečo nepredstaviteľne presné. Odchýlky na tie vzdialenosti desiatok kilometrov sa môžu pohybovať len v nanometroch a dosiaľ nik na svete niečo také nepostavil,“ dodáva Vargovčík. Ak by sa projekt uskutočnil, Košičania by mali na starosti "hrubé“ uloženie magnetov na tisíciny milimetra, pričom ich konečné doladenie, s presnosťou nanometrov, by zabezpečoval iný dodávateľ. "Bolo by skvelé podieľať sa na tom,“ dodáva. Renomé získané v európskom centre jadrového výskumu prináša ústavu svoje ovocie. Vzbudzuje rešpekt i obdiv partnerov, pomáha mu uzatvárať obchody, ale tiež núti inžinierov nezaspať na vavrínoch.
Američania sa čudovali
Obchodný riaditeľ si myslí, že na začiatku úspechu košických inžinierov v CERN-e mohla byť aj ich skúsenosť s robotikou v rádioaktívnom prostredí, keďže aj v urýchľovačoch je počas prevádzky rádioaktivita. Firma sa ešte za socializmu zaoberala manipulátormi pre jadrové elektrárne a v tomto výrobnom programe pokračuje dodnes. Vyrába systémy na likvidáciu vysoko kontaminovaných častí vyradených atómových elektrární, pre palivové články či rádioaktívny odpad a snaží sa uchytiť v jadrovom biznise i mimo Slovenska. Orientuje sa však aj na vývoj robotov pre boj proti terorizmu. Dva prototypy diaľkovo ovládaného vozidla vybaveného kamerami, manipulátorom a vodným delom skúša armáda i polícia. Určené sú na vyhľadávanie a likvidáciu výbušnín.
"Pri summite Bush - Putin v Bratislave používala naša polícia menšieho robota na kontrolu vozidiel a Američania boli prekvapení, že niečo také máme,“ hovorí Vargovčík. Väčší robot prešiel už vševojskovými skúškami v poľskej armáde a ústav očakáva, že čoskoro prídu i objednávky na sériovú výrobu, ktorú by podľa vedenia bez problémov zvládol. Košičania sú jedinými špecialistami na polohovacie a bezpečnostné roboty v strednej Európe. Konkurenciou sú iba Poliaci, ktorí majú sústredené podobné aktivity okolo varšavskej technickej univerzity. Spoločnosť ZŤS VVÚ sa chystá na lepšie časy, loví nové mozgy medzi šikovnými absolventmi vysokých škôl a verí, že sa ešte viac presadí v zahraničí.