Keď sa autom vyštveráte cez Čermeľské údolie, uprostred lesa sa vynorí stavba pripomínajúca tak trochu horské lúky. To kvôli charakteristickej drevenej konštrukcii nad vchodom. Medzi hotelmi má ten bankovský takpovediac otcovské postavenie. S krátkymi prestávkami funguje totiž už 141 rokov.
Architekt Michal Répaszky navrhol horel pre Bankovský okrášľovací spolok.
Atmosféra uplynulých storočí
História a súčasnoť sú v Bankove nerozlučne prepletené, čo prezrádzajú aj dobové fotografie hneď pri vchode. "Hostia sem chodia hlavne kvôli atmosfére, ktorej sa podriaďuje aj zariadenie a farebnosť," hovorí konateľ hotela Bankov Marián Miškov, keď sa usadíme v staroružovom svetle kaviarne a popíjame čaj.
O chvíľu sa k nám pridá aj riaditeľka hotela Adriana Húrová, ktorá vysvetľuje, že vnútorná koncepcia je dielom architekta: "Nepridŕžame sa striktne žiadneho historického štýlu, skôr sa snažíme o harmóniu celku s doplnkami." A vskutku, prechádzajúc hotelom nachádzame odkazy na secesiu v kovovom ornamente nad kabínkou výťahu či v lampách v kaviarni, z ktorej sa prechádza do reštaurácie "šmrncnutej" jemným nádychom biedermeieru.
Izby s masívnym nábytkom v tlmených tónoch s originálnymi lustrami zas pripomínajú rustikálne zariadenie niekdajších šľachtických kúrií.
Hotel Bankov ešte ako kúpeľná destinácia- na prízemí vidno otvorené miestnosti na kúpanie pod arkádami.
Najstarší na Slovensku
S názvom oblasti sa viaže príhoda o slepom pútnikovi menom Bankó, ktorého údajne vyliečil prameň vyvierajúci zo svahu pod dnešným hotelom. Iná verzia odvodzuje meno lokality zo staroslovanského slova "banka", čo označuje jamu v zemi určenú na kúpanie.
Otvorenie hotela v roku 1869 bolo veľkou spoločenskou udalosťou.
Keď koncom 18. storočia chemické rozbory ukázali, že liečebné účinky tunajšej vody sú diskutabilné, Bankov sa z kúpeľného zmenil na vyhľadávané výletné miesto. Hotel otvorili v roku 1869 z iniciatívy Bankovského okrášľovacieho spolku. Podľa návrhu architekta Michala Répaszkého ho zrealizoval Peter Jakab, zakladateľ známej košickej staviteľskej rodiny. "Pôvodne bola spodná časť hotela otvorená, vo výklenkoch sa nachádzali kúpeľné miestnosti." ukazuje nám Marián Miškov na historickej fotografii. "Naproti stála veľká drevená tanečná sála a letná jedáleň a v blízkosti si bohatí Košičania postavili luxusné vily," vysvetľuje. Dve z nich sa stali súčasťou hotela ako relax centrum.
Závan nostalgie. Košický Bankov v roku 1914.
Návrat noblesy
Komunistický režim premenil hotel na ubytovňu druhej kategórie s pivárňou. Len ťažko si dnes predstavujeme, ako v miestnosti s pôvodným dreveným kazetovým stropom a hodvábnymi tapetami do seba štamgasti obracali pri guláši pollitráky. "Reštauráciu sme nazvali po chýrnej krásavici Lujze Kraft, manželke hlavného mestského notára. Jej meno niesol aj letohrádok v susedstve a prameň, takzvaný Lujza forras," vysvetľuje Miškov. Noblesa sa podľa neho do hotela vrátila pri renovácii v 90. rokoch. "Martin Drahovský a Peter Pásztor dostali v roku 1997 za rekonštrukciu Jurkovičovu cenu za architektúru a hotel sa stal stavbou roka," upozorňuje Adriana Húrová.
Tlmené tóny kaviarne podporujú celkovú atmosféru.
Reštaurácia Lujza nesie meno chýrnej košickej krásavice.
Foto: Archív hotela Bankov