Zažil rok, keď si nechal zaregistrovať viac patentov než slávny Thomas Alva Edison. A jeho vynálezy vzbudili obrovský záujem u Rusov či dokonca Iráncov. Ladislav Karpíšek, rodák zo Sabinova, dobyl svet vynálezov – avšak už ako Austrálčan.
Prečo ste museli emigrovať?
Na čiernej listine som sa ocitol ako vedúci skautského oddielu. Pretože nová garnitúra vyhlásila, že všetci vedúci skautu sú západní špióni.
Ako ste sa o tom dozvedeli?
Bol som pár dní zavretý, absolvoval som niekoľko výsluchov, ale nemohli mi nič dokázať. Vyhrážali sa, že ma odvezú na Sibír, ale nakoniec ma pustili. No sledovali ma, asi si mysleli, že ich dovediem do strediska odporu. Mal som velikánske šťastie.
V akom zmysle?
Pripravoval som sa na posledné skúšky v štvrtom ročníku na Karlovej univerzite. Raz ku mne prišiel pokladník z môjho skautského oddielu, že potrebuje s čímsi pomôcť. Od rána do noci som sa vtedy učil, tak mu hovorím – poďme von, aspoň budem trochu na čerstvom vzduchu. Prešli sme asi 50 metrov, keď sa zrazu prihnalo auto. Zastalo pred naším domom, vyskočili odtiaľ štyria chlapi, vleteli do domu a išli po mňa. A ja som stál na druhej strane ulice a pozeral som sa na to. Vedel som, že sa domov už vrátiť nemôžem.
Prečo ste sa rozhodli odísť do Austrálie, Amerika vás nelákala?
Ešte doma čítaval o Austrálii a bola to pre mňa nedosiahnuteľná krajina niekde na druhom konci sveta, v ktorej musí byť raj na zemi. Takže výber bol jasný.
Splnila Austrália vaše čakávania?
Samozrejme, začínal som od nuly. Zamestnal som sa ako robotník, natieral som farbou také škatuľky v továrni. O pár dní sa im tam rozbil nejaký stroj, no nikto ho nevedel opraviť. Hovorím takou lámanou angličtinou: me fix it, me fix it, akože ja to opravím. A už som viac škatuľky nefarbil (smiech). Do pol roka som bol vedúci a o ďalší pol rok hlavný manažér továrne.
Teda americký sen po austrálsky. Bolo všetko také ľahké?
Najväčší problém som mal s angličtinou. Ale použil som spôsob, ktorý sa mi osvedčil už v Nemecku. Tri mesiace som na nikoho nehovoril inak, ako po anglicky.
Takže mohli prísť na rad vynálezy.
O nich je celý môj život. Preto som odišiel z pozície riaditeľa a vrhol som sa do výskumu v rámci Brambles, jednej z najväčších dopravných spoločností. Vyrobil som pre nich prvý skladací kontajner na svete a množstvo ďalších patentov...
...ale cítim tam slovko ALE...
Nemal som sa u nich zle. No platil zákon, podľa ktorého ste museli všetky patenty, ktoré ste vyvinuli ako zamestnanec nejakej firmy, tejto spoločnosti predať za jeden dolár.
Viete, koľko na nich zarobili?
Asi o tri roky prišiel za mnou jeden z riaditeľov a hovorí: Andy, musím sa ti priznať. Vlani sme na tvojom patente zarobili 10 miliónov dolárov.
Andy?
To bolo moje skautské meno a v Austrálii bolo jednoduchšie ako Ladislav.
Jedna banka vám vraj ponúkla na ďalší vývoj motora odmenu milión dolárov, no vy ste odmietli. Prečo?
Lebo som to nepotreboval. Mal som vtedy dosť peňazí, zaujímavú prácu a ak by som to prijal, tak by si časom banka mohla robiť nároky na moje patenty. Takže som sa im poďakoval.
Vy ste sa však poďakovali nielen austrálskej banke, ale aj oveľa vplyvnejšiemu záujemcovi.
Viem, na čo narážate. Bol z toho celkom veľký problém. Pracovali sme vtedy na motore, vlastne už bol hotový. Raz som prišiel domov, manželka bledá, v šoku: volali z ruského konzulátu, že sa chcú s tebou rozprávať. Samozrejme, preľakol som sa. Asi o tri dni nato sa im podarilo chytiť ma v kancelárii. Zatvorili dvere, sadli si a hovoria: mister Karpisek, prišli sme za vami kvôli vášmu motoru. Uľavilo sa mi, že to nie je nič politické.
Chceli ho kúpiť?
Mali oň ohromný záujem. Ich vedci vraj študovali všetky podobné motory, čo sa vtedy vo svete vyvíjali, a zistili, že môj je najlepší. Spýtal som sa ich, odkiaľ sa o mne dozvedeli. Vravia – my Rusi vieme všetko (smiech).
Vy ste však odmietli
Veľmi na mňa tlačili. Došlo to až tak ďaleko, že som od austrálskej tajnej služby dostal utajené číslo, kam som mohol kedykoľvek zavolať, ak by sa niečo dialo. Dokonca mi polícia dala zbraň. Lebo Rusi ma chceli dostať von.
Celý rozhovor nájdete v magazíne prečo nie?! alebo si ho môžete prečítať v rámci HN konta TU.
KTO JE LADISLAV KARPÍŠEK
Narodil sa 20. júna 1924 v Sabinove, no vyrástol v Kremnici. V roku 1939 sa spolu s rodičmi presťahoval do Prahy. Počas 2. svetovej vojny bol v rámci jednotiek Technische Nothilfe nasadený pol roka v Nemecku na odstraňovaní následkov bombardovania. V roku 1952 emigroval cez Nemecko do Austrálie. Pracoval pre spoločnosti Brambles a TNT, v roku 1970 založil vlastnú spoločnosť Technosearch, kde je momentálne riaditeľom. Na konte má vyše 1 200 patentov. Medzi jeho úspešné projekty patrí napríklad rotačný spaľovací motor, skladací letecký prepravný kontajner, uzavretý pásový dopravník, prenosný prístroj na dialýzu a mnohé ďalšie. V súčasnosti pracuje napríklad na zariadení na odsoľovanie morskej vody či výrobu energie z mora. Za výskum v oblasti tzv. čistej energie (Clean Energy) bol vlani nominovaný na Nobelovu cenu.