Top hráči zo sveta hodiniek sa stretli Ženeve. A magazín prečo nie?! na takejto akcii nemohol (ako jediné slovenské médium) chýbať! Prinášame reportáž z 25. ročníka Salon International de la Haute Horlogerie.
Dunivý zvuk a zástup bubeníkov odetých v historických kostýmoch. Niekoľko predslovov a slávnostné prestrihnutie pásky. Malý „ohňostroj“ pred veľkou dvadsaťpäťkou. Už striedmy otvárací ceremoniál predznamenal, že v Ženeve to nebude o veľkých gestách, napriek tomu, že sa oslavuje štvrťstoročie. Ale že všetko podstatné sa bude odohrávať niekde inde – v šestnástich pavilónoch najzvučnejších značiek. Ich poznávacím znamením sú filigránska ručná výroba, luxusné materiály a prestížni hodinárski majstri. Vitajte medzi tými najlepšími – na Medzinárodnom salóne vysokého hodinárstva (Salon International de la
Haute Horlogerie, SIHH).
Hlavné mesto hodiniek
Prvý dojem človeka, ktorý premiérovo vstúpi do veľtržného komplexu Palexpo: je to tak trochu bludisko. Krémové steny s vitrínami, ktoré sú plné noviniek jednotlivých značiek, barové pulty aj priestory na posedenie pri káve a rozhovore s obchodnými partnermi, to všetko v jednom veľkom kruhu, v ktorom nachodíte kilometre. Ako však prehodil kolega z českého proč ne?! Jan Babka „už zopár rokov majú značky rovnaké miesta“. To sa hodí, ak na vás v reštaurácii zabudnú s obedom a ste nútení poklusom sa presunúť na najbližšiu prezentáciu.
Skutočnosť, že SIHH zakotvil práve v Ženeve, nie Mesto na hraniciach medzi Švajčiarskom a Francúzskom hodinkami doslova dýcha. Celoročne. Práve tu, Ženevského jazera, sídlia najznámejšie značky tu v roku 1839 poľský emigrant Patek založil hodinkársku továreň, ktorá je dnes doslova pojmom samozrejme, o značke Patek Philippe). A práve rokov určujú trendy a smer, akým sa bude vývoj luxusných chronometrov uberať.
Od risku k ziskom
Medzinárodný salón pritom začal tak trochu riskom. V roku 1991 sa Cartier a ďalšie štyri značky rozhodli, že odídu z Baselworldu – najväčšieho hodinkárskeho veľtrhu, ktorý o dva roky oslávi rovnú storočnicu. A že si založia vlastný salón. „Cartier totiž chcel okrem prezentovania noviniek diskutovať o smere a vývoji v tejto oblasti. A, samozrejme, ukázať, že vysoké hodinárstvo je kategóriou samou osebe,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka salónu Fabienne Lupo. V čom teda spočíva fígeľ
SIHH? V prvom rade nie je verejnosti prístupný. Dostanete sa sem iba na pozvanie niektorej zo značiek – okrem ich zástupcov sa teda v Ženeve stretávajú vybraní obchodníci, zberatelia a limitované množstvo novinárov.
Hlavným lákadlom sú, ako inak, hodinky. Práve tu si totiž na vlastné oči môžete pozrieť novinky ešte predtým, ako sa dostanú do obchodov, a niekedy dokonca skôr, ako sa začnú vo väčšom vyrábať. A keď hovorím pozrieť, tak sa tým nemyslí iba ticho obdivovať spoza skla vitrínky. Niektoré hodinky vyzerajú naživo dokonca lepšie ako na nasvietených fotografiách, blysne mi hlavou, keď sa mi na jednej z prezentácií húpe na zápästí kúsok v cene piatich ročných platov priemerného Slováka.
No kým sa časť návštevníkov kochá, v rokovacích miestnostiach sa pripravuje aj tvrdý biznis. Obchodníci z celého sveta si sem totiž prichádzajú vybrať, čo budú prominentným zákazníkom počas roka ponúkať.
Sklíčka, ručičky... a tisícky drahokamov
Značky to dobre vedia a jednotlivé „rezidencie“ sa predháňajú v nápaditosti. Teda predháňali. Od decentnej elegancie Vacheron Constantin cez spln mesiaca premietaného na stenu pri vstupe do priestorov IWC Shaffhausen až po zariadenie ako vystrihnuté z akčného filmu u Roger Dubuis. Domáca manufaktúra patrila rozhodne k neprehliadnuteľným. Vstupnej hale dominovala obrovská skeletonová konštrukcia, čierno-červené tapety ako z filmu o Spidermanovi a pôsobivé podsvietenie vytvárali efekt hodný premiéry najnovšieho hollywoodskeho trháka.
Pozrite si tie najkrajšie novinky zo Ženevy v osobitnej galérii
Dominantou však zostali hodinky – či už ako nadrozmerný strojček vznášajúci sa uprostred stropu Mont Blancu, alebo niekoľkometrové hodinky pretínajúce priestor značky A. Lange & Söhne, ktorá oslavuje dvestoročnicu. Jednoducho sklíčka a ručičky v najrôznejších veľkostiach a zhotoveniach jasne dávali najavo, o čo tu ide. Okrem mechanických však fungovali aj živé lákadlá. Napríklad Van Cleef & Arpels svoje hodinky a najmä šperky prezentoval na pôvabných hosteskách vítajúcich hostí pri vstupe. A Piaget priniesol rovno hodinárskych majstrov. Pri pohľade na pána v bielom plášti, ktorý pod zväčšovacím sklom s milimetrovou presnosťou robí drobučké ryhy na špeciálnom zlatom remienku, si človek uvedomí, koľko času a zručnosti si vytvorenie takej drobnosti vyžaduje. Pri vedľajšom stole zas slečna z desiatok súčiastok veľkých niekoľko milimetrov zostavuje strojček. „Trvalo roky, kým ma k tomu pustili,“ smeje sa pri otázke, ako rýchlo sa dá niečo také naučiť.
Jeden z najväčších „showroomov“ predviedol jednoznačne Cartier. Okrem noviniek sa za vitrínkami trblietali tisícky diamantov a iných drahokamov na desiatkach (najmä povestných zvieracích) hodiniek a šperkov.
Meteorit na zápästí
Čo však bude okrem peňazí hýbať najbližšiu sezónu vysokým hodinárstvom? Nuž, zdá sa, že najmä vesmír a hviezdy. Práve v tejto línii totiž predstavili novinky viaceré značky. Hitom sú meteority – na displejoch ich použil Parmigiani Fleriel či Jaeger-LeCoultre, a to aj v zaujímavých farebných kombináciách. Mesačné fázy už nie sú pri hodinkách ničím vzácnym, napriek tomu pri ich zobrazení prišli niektorí so zaujímavými detailmi. Vidieť bolo prechod k väčšej plasticite a k dokonalosti, príklon k 3D efektu dotiahli malé zemegule ukryté pod sklíčkami na modeloch Greubel Forsey či Mont Blancu. Druhá spomínaná predviedla „glóbusy“ hneď dva – na modeli Tourbillon Cylindrique Geosphères z kolekcie Vasca da Gama. Tá, mimochodom, patrila k najkomplexnejším z prezentovaných. Pocta slávnemu portugalskému moreplavcovi, je prepracovaná do najmenších podrobností. Či už hovoríme o súhvezdí Južný kríž, ktorý Vasca da Gamu sprevádzal na cestách a našiel si miesto aj na hodinkách. Alebo o počtoch limitovaných edícií jednotlivých modelov, ktoré zodpovedajú počtu námorníkov na lodiach alebo dní, čo strávili na ceste do Indie.
Značky predstavili novinky na túto sezónu. Zľava Cartier, Mont Blanca Roger Dubuis.
Mont Blanc tiež dokázal, že vysoké hodinárstvo a moderné technológie nemusia byť cudzie. Ich TimeWalker Urban Speed e-Strap spája oboje. Interaktívny pásik, ktorý si pripnete na spodnú časť remienka, premení luxusné hodinky na inteligentné. Zobrazí vám e-maily, volania či esemesky, funguje ako krokomer a dokonca vám umožní lokalizovať mobil či hodinky do vzdialenosti tridsať metrov. A rozumie si s väčšinou androidových smartfónov aj so zariadeniami Apple.
Polodrahokamy či perleť sa zas stali doménou dámskych modelov – napríklad na skeletových z produkcie Roger Dubois, alebo trblietavý červený akvamarín na Rendez-Vous Celestial od Jaeger-LeCoultre.
Ázia je hladná po luxuse
Aj keď Švajčiarsko je svetovým lídrom v oblasti špičkových hodiniek, starý kontinent už dávno nie je dominantným
odberateľom. Aj nezasvätený by pri pohľade na účastníkov salónu ľahko identifikoval, kam veľká časť tohto všetkého poputuje. Ázia je hladná po luxuse, to je jasné. No je zaujímavé sledovať, ako zdanlivo nesúvisiace javy ovplyvňujú výrobu a predaj highendových hodiniek. Napríklad Čína, ktorá pred niekoľkými rokmi doslova skúpila aj polovicu ročnej produkcie niektorých značiek, zaznamenáva prepad. Dôvod? Ako píše New York Times, slabnúca ekonomika a antikorupčné zákony. Potvrdzuje to aj Gábor Szerb, spolumajiteľ siete obchodov s hodinkami Watch de Luxe. „V Číne luxusné hodinky fungovali ako všimné. Tamojšia kultúra namiesto peňazí používa skôr darčeky. Ak ste teda potrebovali vybaviť niečo malé, priniesli ste malý darček. A keď niečo veľké, priniesli ste veľký darček,“ hovorí pri šálke kávy.
A dodáva, že masové nájazdy záujemcov z Číny svojho času trochu zdeformovali hodinkársky trh. „Pri značkách, aké sa prezentujú aj na SIHH, je totiž ročná produkcia limitovaná zhruba na dvadsať- až tridsaťtisíc kusov.“ Niektoré značky tak dokonca zatvárali butiky v Európe, pretože nemohli zákazníkom ponúknuť žiadané kusy. Pred dvoma rokmi sa však situácia stabilizovala a značky hlásia návrat. Napríklad Panerai rozširuje vlajkovú loď svojich butikov v talianskej Florencii a Richard
Mille plánuje otvoriť desať nových butikov, okrem New Yorku či Miami aj v nemeckom Mníchove.
Rubeľ aj frank robia problémy
Ďalším trhom, ktorý hlási ústup z Európy, je Rusko. Nepokoje na Ukrajine a ropná kríza spôsobili, že Rusi menej cestujú za hodinkami trebárs do Prahy. „Bolo to cítiť na Pařížskej ulici aj v Karlových Varoch,“ vysvetľuje Gábor Szerb. Veľká časť Rusov zostala doma, navyše oslabenie rubľa predražilo nákupy v zahraničí. „Teraz sa oplatí hodinky kupovať v Rusku. No výber môže byť obmedzený, lebo domáci vykúpili ponuku butikov.“
Do biznisu s hodinkami zasiahli aj pomerne udalosti. Týždeň pred začiatkom SIHH totiž Švajčiarsko zrušilo nadviazanie kurzu svojho franku na čo spôsobilo, že sa ich hodnoty takmer vyrovnali. čo potešilo bežných Švajčiarov, ktorým zlacneli u susedov, narobilo hodinárom starosti. Ako konkrétne, to vedia momentálne len samotné značky. taktne mlčia – z piatich oslovených na túto otázku nechcela odpovedať ani jedna.