Noblesná bratislavská nákupná zóna Eurovea sa s desiatkami dobrých reštaurácií stala novým strediskom oddychu a kultúry mesta. Aj preto sme sa v štyroch osobách rozhodli navštíviť na promenáde novú reštauráciu Mercado.
Reštaurácia patrí skupine Medusa group, ktorá prevádzkuje desiatky ďalších podnikov a prichádza s novým konceptom po tom, ako tu neuspela brazílska reštaurácia. Filozofia tejto reštaurácie je variť bio, bezlepkovo, celozrnne, vegetariánske a čerstvé jedlá v modernej úprave.
Boli sme príjemne prekvapení privítaním sympatického čašníka, ktorý nás uviedol k stolu a ochotne objasnil obsah jedálneho lístka, ktorý obsahoval asi sedemdesiat jedál! Už táto skutočnosť vyvoláva otázku – ako to asi zvláda kuchyňa?
V reštaurácii a na terase sedelo maximálne dvadsať hostí, a tak sme si začali objednávať predjedlo. Chrumkavé zemiakovo-tekvicovo(hokaido)-bylinkové placky s tekvicovými semiačkami, so strúhaným syrom s modrou plesňou a s malým listovým šalátom za 5,99 eura. Placky boli napité olejom a jeho prenikavá chuť nám zostala v ústach, až kým sme nedostali hlavný chod. A chrumkavý bol len piesok zo zle umytého, neochuteného šalátu.
Druhým predjedlom bola domáca pečeňová paštéta s ražným chlebom a nakladanými uhorkami za 3,99 eura. Tá bola sivá a pri výrobe podrobená väčšej teplote, ako bolo potrebné, preto bola suchá. K tomu podávané jablkové pyré bolo z tohto predjedla najlepšie. Ďalším predjedlom bol čerstvý ovčí syr na bylinkách s ľahkým šalátom (uhorka, paradajka, mladá cibuľka) a ražným chlebom za 6,99 eura. Chlieb bol oschnutý, syr ako guma a bylinky tento syr určite nevidel. Ako štvrté predjedlo sme si dali grilovaný kozí syr v pikantnej salse s pita chlebom. Bol utopený v paradajkovej omáčke, ktorá by mohla robiť reklamu firme Heinz na kečup. Takzvaný pita chlieb vyzeral a chutil ako stará atrapa predvianočných lokší. Pokrm stál 8,49 eura. Tuniakový šalát s čiernymi olivami, zmes zeleným listov s dijon dressingom, cherry paradajky, šalotka, vajíčko a grilovaná zelená fazuľka eura mali snahu sa priblížiť sa k šalátovej klasike Nicoise (Nizza šalát), ale, bohužiaľ, márne... Dijon dressing nebol v šaláte ani na stole, predjedlo stálo 8,99 eura.
Vybrali sme si tri hlavné chody: dusený cícer s hokaido tekvicou a špaldovými haluškami s bylinkami za 6,99 eura. Za tento výtvor by mal jeho autor zmeniť povolanie. Na tanieroch boli kydnuté vodou napité halušky bez byliniek, spolu s nepožívateľnou kašou s príchuťou mrkvy a v nej plávalo pár kúskov tekvice. Všetko úplne bez akejkoľvek chuti! O estetickej úprave jedla ani nehovoriac. Nezažiarilo ani ďalšie jedlo: diviak na červenom víne s gaštanovou knedľou a dubákovým ragú za 17,99 eura. Škoda, že musel diviak za toto jedlo zaplatiť životom, mäso bolo tvrdé, suché, veľký konček z gaštanovej, sladkastej a mazľavej knedle tvoril centrum tohto umeleckého diela. Nakoniec sme si vybrali tuniakový steak obalený vo wasabi „powder“ korení, farebnom sezame s čili sójovou omáčkou a hniezdom zo štvorfarebnej šošovice a pac choi. Aj keď je v tomto pokrme opísaných mnoho prísad a exotických chutí, tuniak bol bez soli a korenia. Po stlačení z neho vytekala nechutná tekutina, zrejme bol rozmrazený – napitý vodou. Mäso bolo mazľavé, rozpadnute a akoby rozomleté?! Stálo 25,99 eura.
Úplne nespokojní a značne hladní sme rýchlo zaplatili. Treba však pochváliť manažéra podniku, ktorý nám hlavné jedlo neúčtoval a slušne sa ospravedlnil. To nie je všade zvykom! Na nového executive chefa čaká na novom pracovisku ešte veľa práce. My sme večeru ukončili excelentne u kolegu, ktorý varí v hoteli jedného známeho vinára z Bratislavy .
Snímky: archív reštaurácie