Veterán som kúpil za 500 korún. Dnes by stál stotisíc eur
21 percent našej elity investuje do veteránov
Osem až dvesto percent. Ročne. Takéto zhodnotenie vám neposkytne žiadna banka ani fond na svete. Ale veterány to dokážu. Aspoň podľa vášnivého zberateľa a majiteľa päťčlennej zbierky vzácnych veteránov Konštantína Nikitina. „Môj najdrahší kúsok je Mercedes 170 V z roku 1939. Tento model karosérie je jediný na svete,“ hovorí hrdý zberateľ. Ako sám tvrdí, dostal sa k nemu náhodou a skutočne „za facku“. Stál 500 československých korún. „Samozrejme, nebol v najlepšom stave, a tak som doň nejaké peniaze ešte investoval. Dnes by stál asi stotisíc eur,“ vysvetľuje Nikitin. Veterány ako investíciu by odporúčal každému, rok čo rok ich cena stúpne minimálne o osem percent, v niektorých prípadoch je to viac. „Napríklad viem o Ferrari typ 250 z roku 1958. Je ich na svete veľmi málo, jeden má cenu až päť miliónov eur,“ hovorí veteránista.
Roosevelt a ja
Pán Nikitin svoje autá nepredáva, svojich piatich tátošov vlastní už desaťročia. „Ale ak som potreboval nejaký predať, tak by som ho predal. Väčšinou však zarábam na ich prenájme,“ priblížil. A cena za požičanie? Viac ako milá. Asi 300 až 500 eur. „Niekedy nerozumiem dnešným nevestám. 350 eur za jediné auto na svete sa jej vidí priveľa, ale 500 eur za požičanie šiat, ktoré sú na nerozoznanie od ostatných, je v poriadku,“ hovorí so smiechom Konštantín Nikitin. Na výber má vášnivý zberateľ dvojmiestne kabriolety, ale aj veľké, fialovočierne vozidlo značky Kissel. V ňom sa už viezla nejedna nevesta. „Presne takéto auto mal americký prezident Franklin D. Roosevelt v roku 1939, keď sa stal prezidentom. A toto druhé mám ja,“ hovorí majiteľ limuzíny, ktorá aj napriek vysokému veku dokáže dosiahnuť rýchlosť 145 kilometrov za hodinu. História značky Kissel pekne ilustruje to, prečo sú dnes veterány také vzácne a drahé. „Túto značku založili slovenskí emigranti v USA...
Zostáva vám 85% na dočítanie.