A nakreslil Wraith. Auto, ktoré nie je iba pohodlnou limuzínou pre britskú šľachtu, ale svoje si s ním užije aj šofér. „Je najrýchlejší Rolls-Royce v histórii, no sila motora je iba jedným z mnohých predpokladov esencie našej značky,“ hovorí hlavný dizajnér značky Giles Taylor pre prečo nie?!.
Lietajúci koberec
Taylora sme zastihli v múzeu BMW, kde je nainštalovaná aj výstava historických modelov Rolls-Royce. Taylor sa pri opise svojej práce nevyhýba slovu „waftability“. Až doma, v spolupráci s internetom som prišla na to, že vyjadruje alfu a omegu filozofie Rolls-Royce. „Keď šoférujete Rolls-Royce, musíte mať pocit, že idete na lietajúcom koberci. Má výborné zrýchlenie, no robí to tak nejako bez zhonu,“ dodáva Taylor.
Wraith je už Taylorovým dielom, tento britský dizajnér pracuje pre najluxusnejšiu značku na svete iba od roku 2011. Predtým pracoval desať rokov v dizajnérskej dielni značky Jaguar, no jeho kariéra sa začala v automobilke Citroën. Giles Taylor na toto obdobie spomína veľmi rád. „Každá práca ma nejako ovplyvnila, ale najviac si pamätám na svoj prvý veľký projekt. Bol ním Citroën Xsara,“ spomína 45-ročný dizajnér. Majstri, ktorí vytvárajú ikonické dizajny luxusných značiek, sú obvykle starí páni, vek nad 70 rokov je v tejto brandži, takpovediac, bežný. Ako sa teda Taylorovi podarilo dostať sa na jeho súčasnú lukratívnu pozíciu?
„Rozhodujúcou pri prijímacom konaní nebola dlhoročná prax. Bola to schopnosť interpretovať túto jedinečnú značku ako autentický dizajnový prístup. Dôležité je, aby značka nepôsobila namyslene. Nechcem, aby auto hovorilo: „Ja som Rolls-Royce, na mňa nemáš, tak sa nepribližuj,“ ale aby povedalo: „Ja som Rolls-Royce, poď, nastúp.“
Továreň na čokoládu
Už po pár sekundách rozhovoru mi je jasné, že Giles Taylor je do svojej práce zamilovaný a rovnaké city prechováva aj ku značke, ktorej slúži. „Je to vrchol luxusu v automobilovom priemysle. Musíme preto pozorne počúvať zákazníka, ktorý je veľmi náročný. Chce najmä dokonalé detaily a tie najlepšie materiály,“ vysvetľuje. Po pozretí videa z továrne, kde sa Rolls-Royce vyrába, mi bolo jasné, odkiaľ tá vášeň pramení. Neviem, či nešlo iba o zinscenované video, no miesto, kde sa vyrába Rolls-Royce, nepripomína žiadnu automobilovú továreň, akú som vôbec videla (a vôbec ich nebolo málo). Vyzeralo to skôr ako továreň na čokoládu Willyho Wonku alebo vianočná dielňa Santa Clausa. Žiadne chladné stroje, všetky úkony sa robia ručne, Chýbal už len vodopád a pesničky. Výšivka na sedadle sa kreslí ručne. Aj do počítača, ktorý riadi vyšívací stroj, sa musí dostať ručne, pekne pixel po pixeli. Zákazník si praje vyrezávané drevené obloženie? Žiadny problém. Rezbár sa chopí pravítka a ručne vyreže požadovaný vzor.
Ružový Phantom
Taylor si veľmi dobre uvedomuje, že značka má veľmi špecifický okruh zákazníkov. Na jednej strane sa musí držať zásad a filozofie, na strane druhej zase dbať na technologický posun, silu motora a technológie, ktoré uľahčujú jazdu. Tie si Rolls požičal od BMW – či už je to navigácia, ktorá sa premieta na predné sklo, alebo posúvanie sedadiel a uťahovanie bezpečnostného pásu.
Navyše musí nechať priestor na chúťky zákazníka, ktoré sú často veľmi podivné. „Jedným z najvýraznejších príkladov prispôsobovania sa zákazníkovi sú podľa mňa farby. Niekedy si nevedia vybrať ani z tých 44-tisíc odtieňov, ktoré máme,“ hovorí. Jeden zákazník vraj priniesol piknikový kôš a žiadal presne rovnakú farbu aj na aute. „Vyrobili sme dokonca jeden ružový FAB1, ako odkaz na jeden seriál zo sedemdesiatych rokov. Používa ho jedna detská charita,“ hovorí dizajnér. Dámy, ktoré sme na výstave stretli a majú na starosti výšivky v interiéroch, však potvrdili, že požiadavky zákazníkov sú často ešte divokejšie. Rodový erb vyšitý na hlavových opierkach či vyrazený na dverách je ešte slabý odvar oproti bielym sedadlám s vyšitým obrázkom postavičky Hello Kitty, alebo operadlá „oblečené“ do dresov obľúbeného futbalového klubu majiteľa. Drevené obloženie v interiéri či dáždnik šikovne schovaný do dverí auta je už len taká čerešnička na torte.
Špecialitou je „nočná obloha“, ktorú si môže zákazník objednať ako strop svojho auta. Vyrába sa ručne, majster zasadzuje optické vlákna do šablóny hviezdnej oblohy, ktorá s vždy vyrába nanovo. Na svete tak nenájdete dva autá Rolls-Royce, ktoré by mali rovnaký strop.
Kam smeruje?
Na rozdiel od obrovského modelu Phantom, ktorý je menším palácom na kolesách, je Wraith coupé, ktoré už viac pripomína športové auto. „Iste ste si všimli, že dizajn modelu Wraith sleduje úplne iný typ karosérie, ako predchádzajúce modely. Myslím si, že toto je cesta, ktorou by som sa chcel uberať aj v budúcnosti, no zatiaľ nepadli žiadne rozhodnutia,“ dodáva dizajnér.
Giles Taylor neskôr z múzea odišiel za svojou rodinou a nechal nás kochať sa krásou storočných áut s pocitom, že Rolls-Royce nie je žiadna zábavka pre snobov. Luxus v podaní tejto značky sa nemá samoúčelne dávať na obdiv. V prvom rade si ho musíte užiť. Či už ako pasažier, ktorý môže v rýchlosti 200 kilometrov za hodinu poležiačky sledovať svoju „nočnú oblohu“, alebo ako šofér lietajúceho koberca, ktorý poháňa motor rovnakej značky, ako motory na krídlach Boeingu. „Waftability je esencia. Je to pocit, keď si po dvoch hodinách jazdy nepoviete, že už máte toho šoférovania dosť. Ale poviete si, že by ste chceli šoférovať ďalšie dve hodiny,“ dodal Giles Taylor.