Na hraničnom priechode, ktorý rozdeľuje aj spája Veľké Slemence na Slovensku a Malé Slemence na Ukrajine, vládne už niekoľko týždňov nový schengenský režim. Necítite sa v novej Európe menejcenní?
Samozrejme, ten pocit v našich ľuďoch teraz narastá. Dlhé roky sme boli rozdelení, nemohli sme sa navzájom navštevovať, napriek tomu, že každý máme na druhej strane príbuzných a priateľov. V roku 2005 konečne táto bariéra padla. Teraz, keď sa Ukrajina ocitla na druhej strane schengenského priestoru, sme mnoho stratili. Slovensko nám nedalo tie isté možnosti, ako sme my dali Slovensku.
V čom pociťujete najväčšie rozdiely?
Náš občan potrebuje na návštevu susednej dediny víza, za ktoré zaplatí 35 eur v prípade, ak býva 15 kilometrov od spoločnej hranice. Ak býva ďalej, zaplatí dvojnásobok. Slovenský konzul pritom môže za túto sumu vystaviť víza na jeden deň, mesiac alebo aj na celý rok.
Znamená to teda, že si to občania nemôžu dovoliť?
Mnohí Ukrajinci si to pri priemerných platoch v ukrajinskom pohraničí na úrovni 150 amerických dolárov jednoducho nemôžu dovoliť. Cítime sa ako čierne ovce. Každý obyvateľ Európy by mal byť bez bariér, ak bariéry sám nestavia. Na porovnanie, do Maďarska cestuje každý občan, ktorý býva 50 kilometrov od hranice, bez víz.
Čoskoro budete potrebovať aj schengenské víza...
Momentálne Ukrajina aj Slovensko skúmajú, za akých okolností ich budeme potrebovať. Myslím si však, že ani Kyjev, ani Bratislava, obyvateľom pohraničia vôbec nerozumejú a nakoniec sa rozhodnú po svojom. Nás iba postavia pred hotovú vec.