Istá Katarína odmietla stráviť prvú noc s pánom hradu Lednice. Namiesto toho skočila z hradnej veže do priepasti. Na mieste jej tragickej smrti stojí odvtedy kríž. Keď zhnije, dedinčania ho vymenia za nový.
"Právo prvej noci zatiaľ nikto nezrušil," žartuje prvý muž rovnomennej viesky Milan Barka. Kráčame strminou do bývalého kráľovského pohraničného hradu nad dedinou, ukrytom v Bielych Karpatoch. Z diaľky vyzerá ako lastovičie hniezdo vytesané do sivého brala. Starosta Barka otvára veľkú bránu. Ruina je totiž dočasne pod kľúčom. Zámok na dverách je z bezpečnostných dôvodov umiestnený na vnútornej strane. Takto je lepšie chránený pred "dobrodejmi", ktorí zámok poškodzujú.
"Bránu do hradu musíme zatvárať, pretože v areáli sa pracuje," vysvetľuje Barka. Svoje zohrávajú aj bezpečnostné dôvody -- nedávno sa tu zabili dvaja mladí ľudia. Spadli z veže. Mnohí návštevníci si totiž ruiny mýlia s horolezeckými stenami.
Antény na strážnej veži
Rebríkom a sedem metrov dlhým tunelom vytesaným v skale vchádzame medzi ruiny hradu. Voľakedy strážil severnú hranicu Uhorska, dedina pod hradom -- Lednica -- patrila medzi kráľovské mestá. Tunel vytesaný do skaly bol pred 40 rokmi "zrekonštruovaný" s použitím železobetónu. Cementová omietka dnes zvetráva a vytvára na stenách i v strope trhliny. Cement, ktorý mal slúžiť ako ochrana, totiž spôsobuje eróziu a urýchľuje dielo skazy.
Mierime na najvyššiu vežu, či skôr miesto, kde voľakedy stála. Vedie na ňu 72 schodov vytesaných do skaly. V minulosti slúžila ako rozhľadňa. Teraz sú na tejto najvyššej časti hradu, asi 590 metrov nad morom, umiestnené televízne antény. V čase, keď v dedine na "konci" sveta nemali zavedenú káblovú televíziu, zabezpečovali príjem signálu. V najbližšom období však antény z veže zložia.
Noc s duchmi
Pred niekoľkými rokmi mali v dedine poriadnu šarapatu -- zrútil sa severný múr hradu. Kamene s rachotom dopadali až k plotom dedinčanov.
"Bolo to v roku 1999," rozpamätáva sa Barka. Potom položartom-polovážne dodá, že s múrom sa mohla zrútiť aj polovica dediny. Voľakedy totiž mnohí ľudia z dediny používali kameň z hradu na stavbu domov. Lacný "stavebný materiál" odviezli z hradu stovky vozov. Nepovšimnutý nezostal ani tufový kameň. Ledničania si ním zdobili interiéry domov, vyrábali z neho okrasné múry v záhradách. Hrad sa "vďaka" dedinčanom postupne rozpadával.
Našťastie pre hrad dnes už väčšia časť tejto historickej nehnuteľnosti patrí občianskemu združeniu Historicko-astronomická spoločnosť. Ide o skupinu mladých ľudí, ktorí sa snažia vrátiť hradu bývalú slávu. Vo všeobecnosti sa verí, že pod rukami týchto ľudí sa hrad pozviecha. Dnes si už mnohí dokonca vedia predstaviť aj jeho využitie. Je v ňom dokonca zavedená elektrina. Odvážlivci majú šancu stráviť v útrobách hradu noc a vyspať sa s duchmi, alebo môžu hľadať poklady. Traduje sa, že v ruinách hradu Lednici sú totiž ukryté poklady, ktoré lákajú zlatokopov.
Krčma s dušou
Večer popíjame české pivo v starej krčme uprostred stíchnutej dedinky. Dedinčania do nej chodia obyčajne večer, navzájom sa zdravia a o niekoľko minút prijmú za svojho aj prišelca. Šenkárka Mária Bieliková má dušu, jej predkovia možno boli pred niekoľkými storočiami pánmi lastovičieho hniezda v skale nad dedinou. S vážnou tvárou hovorí, že v súvislosti so zrúcaninou má vízie. Verí, že vďaka obnove zrúcaniny začnú do dediny častejšie chodiť turisti. Okrem hradu je vo vieske kostolík s údajne najkrajším oltárom v strednej Európe. Problém je, že turisti nemajú kde prespať. Preto chce Mária Bieliková s manželom a synmi poskytovať ubytovanie v krčme a v drevenici, ktorú stavajú neďaleko zrúcaniny.
Neskoro v noci Bieliková na rozlúčku hovorí. "Každého radi privítame. Máme tu krásnu prírodu, dobrých ľudí aj dobrú pálenku". Takej ponuke odolá len málokto...
StoryEditor