Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý nie je iba figúrkou na území, kde sa pred dvanástimi rokmi skončila vojna. Má rozsiahle právomoci, môže odvolávať verejných činiteľov, zavádzať zákony. Do funkcie sa dostal nielen s podporou zo strany sveta, ale aj zo strany domácich. Ako doteraz jediný ovláda aj ich jazyk. (perex)
Popradský rodák Miroslav Lajčák vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Neskôr sa začal špecializovať priamo na diplomaciu počas štúdia medzinárodných vzťahov na moskovskom štátnom inštitúte pre medzinárodné vzťahy.
Študoval takisto v európskom centre Georga Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Postupne sa naučil po anglicky, bulharsky, nemecky, rusky a srbsky.
Na rôznych stranách zeme
Diplomatickú kariéru odštartoval na zastupiteľskom úrad v Moskve, kde strávil dva roky. Po návrate na Slovensko pôsobil ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí Milana Kňažka a riaditeľ Kancelárie predsedu vlády Jozefa Moravčíka. V roku 1994 sa stal na štyri roky veľvyslancom SR v Japonsku, potom bol opäť riaditeľom Kancelárie predsedu vlády, tentoraz už Eduarda Kukana.
Už v roku 2001 ho zlákal Balkán, keď sa stal veľvyslancom SR v Juhoslávii, neskôr pre Srbsko a Čiernu Horu -- so sídlom Belehrade. Po štvorročnom pôsobení na juhu sa Miroslav Lajčák vrátil opäť na Slovensko, kde sa začiatkom roku 2005 podieľal na príprave summitu prezidentov Ruska a Spojených štátov v Bratislave.
S dôverou mocností
Vlani si Miroslava Lajčáka vybral vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana za svojho osobného vyslanca pre referendum o Čiernej Hore. Tento rok sa náš pravdepodobne najznámejší kariérny diplomat stal aj zvláštnym vyslancom EÚ v Bosne a Hercegovine a novým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva v tomto "sude s prachom".
S jeho zvolením súhlasili krajiny Európskej únie, USA, Rusko, ale aj predstavitelia Bosny a Hercegoviny. Okrem bohatých skúseností na Balkáne zavážil fakt, že Miroslav Lajčák ako zatiaľ jediný v tejto funkcii ovláda srbský jazyk a pochádza z krajiny, ktorá je natoľko blízka Balkánu, aby ho pochopila, a ďaleko na to, aby v ňom mala vlastné záujmy. Za svoj hlavný cieľ považuje Miroslav Lajčák doviesť krajinu do Európskej únie. Bosnu a Hercegovinu si diplomat obľúbil pre jej krásu a tragický osud. "Ľudia v tomto prostredí sú veľmi pohostinní, otvorení srdcom aj dušou. Zároveň však cítiť, že tu bola vojna. Prešlo odvtedy iba dvanásť rokov a bola to veľká tragédia. Je tu preto značná podozrievavosť a nedôvera medzi sebou navzájom aj vo vzťahu k medzinárodnému spoločenstvu," tvrdí Miroslav Lajčák.
Ľudský a prísny
Miroslav Lajčák z titulu svojej funkcie v Bosne a Hercegovine zavádza nepopulárne reformy, snaží sa o reformu polície, prepustil niekoľkých štátnych úradníkov. Jeho ambície sa nestretávajú vždy s porozumením, v ostatnom čase narazil najmä na miestnu srbskú politickú elitu, ktorá pôvodne odmietala zmenu pravidiel hry v parlamente.
Keď im Lajčák dal na vedomie, že návrh presadí z pozície medzinárodného vyslanca, napokon ustúpili aj Srbi. "Tri národy v Bosne a Hercegovine majú jednoducho odlišný názor na svoju minulosť, na svoju prítomnosť. Pri všetkej snahe sa snažím byť neutrálny, pretože mám na zreteli dobro krajiny, vždy sa však nájde niekto, kto vás nechce alebo nevie chápať," hovorí Miroslav Lajčák.
Napriek tomu, že sa v médiách objavili správy o ohrození života populárneho politika, ľudia v krajine Lajčákovi drukujú. "Medzi ľuďmi sa stretávam iba s pozitívnymi reakciami. Zrejme vedia, že mám na zreteli ich dobro. Minulý týždeň som dokonca dostal oslavnú báseň," zdôveril sa Miroslav Lajčák.