Hradný komplex Spišského hradu vidieť už z diaľky. Majestátne sa vypína k modrej oblohe a zdá sa, že na hradnom kopci vo výške takmer 700 metrov nad morom stojí už celé veky. Spiš si asi nikto z nás nevie predstaviť bez Spišského hradu. Jednoducho Spiš by bez svojho hradu nebol nikdy Spišom.
Hrad patrí medzi najväčšie hradné komplexy na svete, zároveň je najstarší na Slovensku. Z troch svetových strán bol po stáročia chránený pred votrelcami 20- až 40-metrovými strmými zrazmi a bol takmer nedobytný. Už v roku 1961 bola jeho zrúcanina vyhlásená za jednu z prvých národných pamiatok vo vtedajšom Československu. Momentálne patrí medzi 300 najvýznamnejších pamiatok na svete.
V podhradí
Asfaltová cestička k hradu je zasypaná čerstvým snehom, priľahlé parkovisko opustené a hrad pustý. V novembri je totiž už pre verejnosť uzatvorený a delá pri kamenných hradbách sú ukryté v jeho obrovských útrobách.
Škoda. Aj v novembri má totiž Spišský hrad svoje čaro a dostatok záujemcov o prehliadku. Otváracie hodiny pre verejnosť sú však neúprosné. Záujemcovi teda ostáva len vonkajšia prehliadka impozantnej zrúcaniny hradu. A prezerať je vždy čo aj zvonku. Už len rozloha hradu je jedinečná -- vyše 40-tisíc štvorcových metrov.
Prejdú celé hodiny, oči sa aj tak nenasýtia pohľadu na dominantu Spiša. Každú hodinu sa doslova mení. Iná je, keď svieti slnko, iná, keď padá sneh a belasá obloha sa zmení na temnú. Doslova inú...
Turci nie, Matúš Čák áno
Ale určite nie preto bol spišský skvost roku 1993 zaradený do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Prvá písomná zmienka o Spišskom hrade sa zachovala v roku 1209. Hrad je ukážkou stavebných štýlov siedmich storočí, počas ktorých sa neustále rozrastal a mohutnel. Najstaršou časťou hradu je kruhová veža postavená na rozhraní 11. a 12. storočia. O niekoľko rokov neskôr vybudoval vojvoda Koloman súčasné kamenné opevnenie, ktoré odolalo aj tureckým nájazdom. Neodolalo však výbojným nájazdom pána Váhu a Tatier Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý sa spišského panstva na niekoľko rokov zmocnil. Neskôr, keď ho z hradu vydurili, sa mu už husársky kúsok nepodaril.
Medzitým do hradného komplexu pribudol románsky kostol a kaplnka, prepoštský palác a mnohé iné stavby. Torzá niektorých sa podarilo zachovať do dnešnej podoby, mnohé však podľahli zubu času.
Dobrá správa. Po 200 rokoch...
Hrad menil svojich pánov, postupne patril Thurzovcom, rodu Zápoľských, až napokon skončil v rukách Csakyovcov, ktorí boli jeho majiteľmi až do roku 1945. Chátrať však začal už sto rokov predtým. Vyhorel a na dlhé roky sa zdalo, že o zrúcaniny unikátneho hradu nikto nemal záujem.
Ruina však neušla pozornosti cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a zachovanie pamiatok. No nedostatok peňazí odrádzal úradníkov od konzervačných prác. Ani po prvej svetovej vojne sa situácia nezmenila. Stále chýbali peniaze, pokračovala však analýza hradu. Situácia sa zmenila až po druhej svetovej vojne, keď Spišský hrad konečne vyhlásili za štátny kultúrny majetok.
Vyše 200-ročné chátranie zastavila až národná pamiatková obnova od roku 1970. Od toho roku sa uskutočňovali archeologické a historické výskumy, ktoré pokračujú doteraz.
StoryEditor