Nemocničná vilka na tichej Ulici Dekreta Matejovie v Lučenci chátrala niekoľko rokov nevyužitá. Momentálne sa v jej zrekonštruovaných priestoroch udomácnilo miestne občianske združenie Nová rodina a v dome zriadilo azyl pre desať detí. Ich rodičia sú za mrežami. (PEREX)
Prvými obyvateľmi vilky by sa mala čoskoro stať pätica detí z krízového centra v meste. Ich matka si odpykáva dlhoročný trest vo väzení, otec si medzitým našiel frajerku a záujem má len o jedno zo svojich ratolestí. Súd mu dieťa zrejme nepridelí -- s priateľkou totiž živorí v mestskom útulku.
Združenie Nová rodina túžilo pod svoju strechu prichýliť aj päť detí vdovca Viktora Polláka z Plešivca, ktorý sa vo väzení ocitol minulý rok. Zatiaľ však prvý domov pre väzenské siroty na Slovensku zíva prázdnotou...
Detí ako smetí
Jediným obyvateľom vilky je starý labrador Bleky. Zatiaľ. Je milý a neškodný, v návštevníkoch navodzuje skôr rodinnú atmosféru. Aj susedia sú milí a priateľskí. Na rozdiel od iných, ktorí všade na Slovensku podpisujú protestné petície proti podobným zariadeniam vo svojej blízkosti. Títo sa prvých obyvateľov nevedia dočkať.
Zuzana Šamuldová, projektová manažérka jedinečného detského domova pre deti odsúdených rodičov na Slovensku, verí, že nebudú musieť čakať dlho.
"Banskobystrický kraj má veľa odsúdených žien, medzi ktorými je aj veľa matiek," tvrdí bývalá učiteľka. Keď bola pred dvoma rokmi v ženskej väznici v Nitre-Chrenovej, dozvedela sa, že odsúdené matky majú za múrmi väznice asi tri desiatky detí, ktoré môžu okamžite nastúpiť do podobného zariadenia. Táto nenápadná žena dôverne pozná ženskú väznicu pod Zoborom. Niekoľko rokov v tomto väzení totiž učila negramotné odsúdené ženy vo výkone trestu čítať a písať. Boli medzi nimi vrahyne, ktoré zabili svojich manželov -- tyranov, alebo sa pokúsili o ich vraždu, ale aj drobné zlodejky a podvodníčky. Niektoré podľa Šamuldovej kradli a podvádzali, aby mohli nasýtiť svoje deti.
Všetci dobrí ľudia
Nevyužitú nemocničnú vilu si združenie prenajalo od lučeneckej nemocnice v roku 2005. Za jej užívanie platí mesačne vyše 12-tisíc korún. Vila je upravená a pripravená na svojich prvých obyvateľov. Zuzana Šamuldová s radosťou pripomína, že zrekonštruovať a zariadiť starý dom jej pomohli tunajší. Dlažbu im napríklad daroval lučenecký podnikateľ, dobrí ľudia v meste zasa priniesli školské potreby, detské oblečenie a kuchynský riad... V pekárni im dokonca sľúbili každý deň desať chlebov, mäsiar svoje výrobky.
"Všetko, čo nemusíme kúpiť, je dobré," spokojne sa usmieva Šamuldová. Štátny príspevok na jedného zverenca v podobných zariadeniach je asi 230-tisíc korún na rok, čo, samozrejme, nestačí. Zvyšok sa hradí z grantov a od sponzorov.
Prechádzame vynovenými priestormi. Obývačke na prízemí dominuje stará sedacia súprava. Na niektorých miestach je už poznačená zubom času, pre začiatok však stačí. Domovu ju venoval colný úradník, ktorému Šamuldová priniesla daň za liehoviny. Ona aj jej manžel totiž pracujú v pohostinstve. Zuzanin manžel sa bude navyše starať aj o bezchybnú prevádzku domova. "Je stavebný inžinier, mal by to zvládnuť," žartuje.
Druhá šanca rodičom
Každá matka vo väzení môže počas výkonu trestu na päť dní opustiť ústav a navštíviť svoje deti. Problém je v tom, že pobyt v detskom domove, kde je dieťa umiestnené, si musí zaplatiť. Peniaze však väzenkyniam "na opuštiaku" mnohokrát chýbajú.
"Bývalé odsúdenkyne však nemajú peniaze ani po prepustení na slobodu," hovorí Šamuldová. Mnohé riaditeľky v detských domovoch tvrdia, že matky, ktoré sa vrátili z výkonu trestu, mali o svoje deti záujem, navštevovali ich a snažili sa s nimi znova zblížiť. Keďže mnohé z nich stratili vlastné domovy, nemohli sa zamestnať a postupne stratili s deťmi v detských domovoch kontakt. Napokon spáchali drobný trestný čin, len aby sa mohli vrátiť do väzenia.
"Bez pomoci svojho okolia na slobode neprežijú," hovorí Šamuldová.
Združenie Nová rodina, ktoré sa bude starať o deti odsúdených rodičov, chce mamám, ale aj otcom svojich dočasných zverencov poskytnúť niečo ako druhú šancu. V podkroví vily v priebehu pol roka pribudnú izby pre rodičov. V nich nájdu dočasné útočisko a dostanú príležitosť získať späť svoje dieťa.
"Ak týmto spôsobom zachránime len jednu rodinu, stojí tá námaha za to," tvrdí duchovná mama druhej šance.
Exkurzie do väzenia
"Hriešne" ženy na Slovensku zatiaľ nemajú šancu žiť za mrežami spoločne so svojimi deťmi, hoci od roku 2006 platí aj na Slovensku nový zákon. Podľa tohto zákona by mala mať matka možnosť žiť so svojim dieťaťom, mladším ako tri roky.
Jediná ženská väznica na Slovensku v Nitre-Chrenovej však ani po vyše roku nie je pripravená na podobný "luxus". V Českej republike, kde matky absolvujú výkon trestu so svojimi deťmi už niekoľko rokov, si inštitút údajne pochvaľujú. Na Slovensku je to iba hudba budúcnosti.
"Na generálnom riaditeľstve stále rokujú o pozemku, na ktorom by v budúcnosti táto špeciálna väznica mohla stáť," informuje Mária Hroncová zo ženskej väznice v Nitre. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho sú už pozemky vysporiadané a s výstavbou by sa malo začať tento rok.
Zuzana Šamuldová sa nebojí, že jej zverenci počas pobytu vo "vilke" stratia kontakt s matkou. Tvrdí, že deti budú svoje mamy navštevovať priamo vo väzení. Možno to znie neuveriteľne, ale bývalá väzenská učiteľka vie, ako na to.
"Nevidím v tom žiadny problém, dokonca som presvedčená, že deti nebudú mať z návštevy mamy vo väzení traumu," tvrdí. "Môžu sa predsa stretnúť aj v iných priestoroch, napríklad vo väzenskej jedálni, ktorá predsa len vyzerá civilnejšie."
Zuzana Šamuldová verí, že ak sa jej nápad osvedčí v Lučenci, nebude problém podobné zariadenia vybudovať na celom Slovensku.
StoryEditor