StoryEditor

Krvavý hrad s bezkrvným podhradím

25.04.2008, 00:00
Transylvánsky gróf Vlad II. alias Dracula a Alžbeta Báthoryová mali veľa spoločného. Obaja mali v erbe draka a boli známi neľudskou krutosťou. Kým Rumuni vedia krvavú legendu speňažiť, krvavá grófka drieme v čachtických ruinách...

Helena Šimová, miestna učiteľka v dôchodku a divadelná ochotníčka v Čachticiach, je vrtká osôbka a vari jediná atrakcia v zaspatom podhradí. V očiach je hrajú šibalské plamienky, na perách úsmev. V Čachticiach ju prezývajú Báthoryčka, hoci dedinčanom krv nepije. Pred polstoročím si takmer zahrala vo filme o krvavej hradnej panej. Vo filme, ktorý neslávne preslávil Čachtický hrad. A spolu s inými filmárskymi pokusmi ho takmer pochoval.

Dobrí chlapci
Prví filmári prišli do Čachtíc v roku 1961 a okamžite spôsobili menšie zemetrasenie. Prihlásili sa na miestnom národnom výbore a hneď zhurta začali s výberom hercov. Helena Šimová získala rolu slúžky Dory, teda pravej ruky Alžbety Báthoryovej. Do komparzu obsadili polovicu dediny, hlavne mladých mužov a dievčatá. Raz dokonca nakrúcali scénu, ako vychádzajú dievčatá z hradnej mučiarne, inokedy pôvabné ženské tváre. Dôverčiví ochotníci však nikdy žiadnu zo scén pripravovaného filmu nevideli. Nakrúcanie trvalo niekoľko týždňov, potom vyšiel najavo podvod.
"Najmä kvôli závistlivcom, ktorí nedostali v pripravovanom filme žiadnu rolu," smeje sa Helena Šimová. "Kto hľadá zámienku, ten si ju napokon aj nájde."
Keď škandál prepukol, domnelí filmári z Čachtíc zdúchli a viac sa v okolí hradu neobjavili.
S ochotníkmi sa však stretli ešte raz. Tentoraz na súde. Trojica podvodníkov vyfasovala po tri roky. Keď sa odvolali, dostali ešte o pol roka vyššie tresty. Bránili sa, že keby ich nechali, film by určite dokončili. Pravda však bola taká, že v kamere nikdy nemali žiaden film.
"Ale inak to boli dobrí chlapci, prví chceli oprášiť zašlú slávu," spomína v dobrom Báthoryčka.
Po bratislavských "filmároch" prišli na rad ďalší. Ruiny sa vždy spevnili betónom, aby hercom nespadli na hlavu. Tie, ktoré boli skryté pod nánosmi zeme, lístia a dreva, sa odhrabali. S každým filmovaním sa strácal kúsok slávy hradu: obnažené a zvetrané múry padali s hukotom do doliny a menili sa na drobné skalky.
"Hrad nemal nikdy žiadny osoh z filmovania, iba škodu," dodáva smutno Helena Šimová. Jej "dobrí" chlapci aspoň nespôsobili také škody ako skutoční filmári.

Spiace Čachtice
Čachtický hrad patrí už tri roky do majetku obce. Napriek tomu, že už má majiteľa, svoju tvár nezmenil. Starostke Anne Ištokovej ako novej "hradnej" panej nie je príliš do reči. Je znechutená z byrokracie aj lobizmu. Na obecnom úrade spracovali projektovú dokumentáciu, majú smelé plány. Chýbajú však peniaze. Iba na zakonzervovanie ruín potrebujú asi 100 miliónov korún. Minulý rok im ministerstvo kultúry uvoľnilo 80-tisíc korún. Obecný úrad ich odmietol. "Nestačili by ani na lešenie," tvrdí starostka.
A tak atraktívna zrúcanina postupne stráca svoje bývalé čaro. Je poznačená nevhodnými betónovacími zásahmi na horných hradbách a na najvyššej veži. Najzaujímavejšia je kaplnka, z ktorej zostal polkruhový objekt. Niektoré časti ruín sa však čoskoro môžu turistom zrútiť na hlavu.

Krvavé hody? Zabudnite!
V Čachticiach je neuveriteľných trinásť krčiem. Magická trinástka však nič neznamená. Ich "menu" sa totiž obmedzuje na pivo, v lepšom prípade na červené víno. Niektoré si prepožičali od Krvavej grófky meno, no na krvavý steak, krvavú tlačenku, či len na obyčajných krvavniciach si v nich sotva pochutnáte. Miestni podnikatelia jednoducho nepatria medzi tých podnikavejších.
Ešte donedávna však bola v Čachticiach vináreň - vlastnila ju šéfka Spolku Čachtického ringu Elena Čapošová. A to bola podľa miestnych celkom iná káva. Vinárnička sa volala Alžbeta Báthory a bola situovaná v 400-ročnej pivnici na námestí. Ako jediná v širokom okolí dokázala okrem piva a vína neurčitej chuti ponúknuť hosťom v rámci "Alžbetinej ponuky" špeciálne alkoholické i nealkoholické nápoje s originálnymi názvami. Turisti si mohli pochutiť napríklad na Fickovej radosti, čo bol čaj s rumom, alebo na Hradnej panej - mliečno-kakaovo-rumovo-čokoládovom nápoji. Pre silnejšie pohlavie bol k dispozícii Padací most - koktail namiešaný z viacerých druhov alkoholu. Názvy i receptúru si vymyslela činorodá žena sama. Pre milovníkov suvenírov dokonca prevádzkovala aj malý obchodík, aby mali na Čachtický hrad aj nejakú "hmotnú" spomienku.
Čapošová však musela svoju krčmu zo zdravotných dôvodov zatvoriť. Teraz pracuje na obecnom úrade. Spolupracovala aj na filmovom dokumente o Alžbete Báthoryovej Fakty a fikcie a spolu s ostatnými členmi spolku upratuje cestičku vedúcu z dediny do hradu.
"Je veľa možností, ako zviditeľniť dedinu, prilákať do nej turistov. Bohužiaľ, my sme sa o to ani nepokúsili," priznáva.

Ukradli Báthoryčku
Ani starostka Anna Ištoková nemá z miestnych podnikateľov najlepší dojem.
" Akoby sa im nechcelo do cestovného ruchu. Už sme sa týmto problémom zaoberali, dokonca aj na obecnom zastupiteľstve," vysvetľuje. Zatiaľ však v dedine nijaké zásadnejšie zmeny, ktoré by v Čachticiach "zdržali" početné skupiny turistov, nevidieť. Zdá sa, že pre tunajších podnikateľov je stále lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. V Čachticiach je síce okrem krčiem ešte múzeum. Obyčajne je však zatvorené. Pre istotu. Pred niekoľkými rokmi z jeho priestorov zmizli obrazy Báthoryčky.
Dedinské múzeum je súčasťou Trenčianskeho múzea. Od tamojšej informátorky sme sa dozvedeli, že je otvorené denne od októbra do apríla, od 9.00 h do 16.30 h. Vstupné je 20 korún. V múzeu sme však nenašli ani stopy po živej duši.
Elena Čapošová iba smutno konštatuje: "Je nevyužité, hoci aspoň na jeho nádvorí sa mohli odohrávať šermiarske súboje a hudobné festivaly. Veď našu dedinu navštívi ročne vyše 10-tisíc turistov. Ale ani tu sa ešte neprebudili."
Manželská dvojica, ktorá sa práve vrátila z prehliadky hradu, hovorí, že je to škoda. Voľakedy bola v múzeu kaviarnička a v podzemí veľká vináreň so živou muzikou. Aspoň nejaká kultúra. Neskoršie sa v obci objavili prví špekulanti, ktorí sa chceli historického objektu zmocniť za korunu. Našťastie, nepochodili. Prečo sa však monumentálne ruiny jedného z najpopulárnejších hradov či samotné múzeum nevyužívajú, nikto netuší. Známy príbeh bohatej a krutej hradnej panej, ktorá na smrť umučila vyše 600 dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, je obrovským lákadlom. Ruiny hradu, ktorý vznikol v 13. storočí a v roku 1708 bol zničený, tak chátrajú ďalej...

menuLevel = 2, menuRoute = style/reportaz, menuAlias = reportaz, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
17. január 2026 11:09