Odstrel povolený. Sviatoční zabijaci zvierat

Dvoch mohutných zubrov pred smrťou najskôr veterinár uspal konskou dávkou narkózy a lesní robotníci previezli zvieratá do vedľajšej zvernice. Krátko po prebudení sa zvieratá dva dni adaptovali v nových podmienkách a dokonca sa stáli plachejšími. O niekoľko dní vstupujú do lesa ľudia s puškami a začína honba na najväčšie zviera v Európe.

"Bola to adrenalínová poľovačka, niečo podobné možno zažiť len raz za život,“ rozohňuje sa jeden z priamych účastníkov honu. "Podobný lov je však len pre silné nátury, slabším jedincom údajne hrozí srdcový kolaps,“ upozorňuje. Človek, ktorý si chce vystreliť na najväčšieho bylinožravca v Európe - je vysoký asi dva metre a váži vyše jednej tony, musí mať okrem hrošej nátury aj dosť tučné konto.
Najznámejší zverobijca v našich zemepisných šírkach Jozef Majský mal pred niekoľkými rokmi náturu aj peniaze. Za poľovačku na dvoch zubrov zaplatil 400-tisíc korún.
Vo zvernici pri Topoľčiankach to nebolo po prvý raz a ani posledný. Po niekoľkých hodinách nerovného zápasu medzi ozbrojeným človekom a bezbranným zvieraťom bol osud zvieraťa spečatený. Zvíťazil človek, ktorý ho skolil dobre miereným výstrelom z modernej zbrane.
Zo života zubrov
V zubrej zvernici pri Topoľčiankach vybudovali ich pracovníci náučný chodník. Cestičku lemuje asi 10 tabúľ, na ktorých je zobrazená 50-ročná životná cesta obrovských zvierat v zubrej farme.
Tabule sa prihovárajú stovkám návštevníkov z celého sveta zrozumiteľnou rečou. Hovoria o tom, že pred polstoročím žilo na celom svete len asi 150 zubrov, za rovnaké obdobie sa ľuďom však podarilo zubra európskeho vymazať z Červeného zoznamu ohrozených živočíchov. Dnes ich žije asi 4-tisíc, z toho 19 v topoľčianskej zvernici a 10 zubrov voľne v prírode v Národnom parku Poloniny. Pochádzajú z chráneného chovu v Topoľčiankach.
Zubry už nie sú ohrozené, stále sú však chránené. Zubor európsky sa však nedožije veku 50 rokov, obyčajne len 20, vo výnimočných prípadoch o päť rokov viac. Niektoré ani toľko nie. Človek ich odsúdil na predčasnú smrť, aby ostatné prežili. O tom však zubrí náučný chodník taktne mlčí...
Čierna kronika
Zdenka Marková ošetruje a chová zubry už 20 rokov a je údajne jediná žena v strednej Európe, ktorá ráno a popoludní kŕmi tonové bylinožravé kolosy šrotom, obilím, kukuricou a senom. Zubor zožerie denne asi 40 kilogramov potravín a chovateľka sa má čo celý deň oháňať.
Zdenka vyštudovala strojársku priemyslovku, vydala sa však za lesníka, odišla z mesta do horárne na samotu a jej osud bol spečatený. Dnes pozná každé zviera vo zvernici po mene a obdivuje ich divoký spôsob života. Tvrdí, že sa nezmenil napriek tomu, že polstoročie žijú v zajatí.
Zdenke prešlo za dve desaťročia rukami asi 70 zubrov, dostala niekoľko "kopancov“ od svojich divých zverencov, napriek tomu jej všetky prirástli k srdcu. Raz sa jej dokonca pritrafilo asistovať pri pôrode zubrieho mláďaťa.
Dnes priznáva, že inú prácu by si už ani nevedela predstaviť. "Je to práca s ľuďmi aj zvieratami,“ vysvetľuje. Na tému poľovačiek na jej miláčikov sa však odmieta vyjadriť, podobne ako ostatní zamestnanci zvernice. Je to niečo ako čierna kronika zvernice.
Skúpy štát
Prví v Európe začali zubry strieľať Poliaci. Asi pred desiatimi rokmi, keď sa v 140-hektárovej topoľčianskej zvernici premnožili zubry, aj na Slovensku. Ich odstrel bol vraj nevyhnutný. Strelci ako Jozef Majský a niekoľko ďalších, ktorých mená nie sú známe, si prišli na svoje.
Paradoxne, tvárili sa ako novodobí spasitelia zvierat.
Anita Faková, hovorkyňa Štátnych lesov, ktorým zverinec patrí, vysvetľuje, že nadbytočné jedince boli predtým vždy umiestňované do európskych zoologických záhrad a súkromných chovov. V súčasnosti však už o zvieratá nemajú záujem. Vo zvernici sa rozmnožili a 30-člennej čriede podľa jej slov hrozila postupná degenerácia kvôli kríženiu bezprostredných príbuzných, ale aj nedostatočnej kapacity zvernice. Preto ministerstvo životného prostredia vydalo povolenie na mimoriadny odstrel zvierat.
"Zdôrazňujem, že išlo o jednovaječné jedince, nevhodné na zachovanie čistokrvného chovu, a napriek našej snahe záujem o neprejavili ani zoologické záhrady, ani súkromní chovatelia. Navyše, ich postavenie v čriede bolo ohrozené, keďže prehrali so silnejšími jedincami boj o moc,“ pokračuje Anita Faková. "Odstrel spomínaných zvierat si objednala a zaplatila firma pána Majského.“
Sumu približne 400-tisíc korún za smrť zubrov už dávno využili. Všetky peniaze boli investované späť do zvernice - na jej opravu a potravu pre zvieratá. Štát totiž na zvernicu neprispieva ani halier.
Strelcov zubrov však bolo viac, podľa našich informácií si zaplatili poriadne vysoké sumy.
"Suma za odstrel zubra sa pohybuje v státisícoch a niekedy aj miliónoch korún, “ potvrdil náš zdroj priamo z riaditeľstva štátneho podniku. Oficiálne sa však o cene za odstrel nehovorí. Anita Faková namieta: "V Topoľčiankach sa za odstrel zubra zaplatili najviac 500 - tisíc korún a vždy sa použili na obnovu zubrej zvernice.“
Odsúdení na smrť
Minulý rok sa náklady na zvernicu vyšplhali na takmer milión a štvrť korún. "V tejto sume je zahrnutá potrava - asi 5 kilogramov kukuričného šrotu denne pre jedno zviera (vo zvernici ich je momentálne 19 kusov), každý mesiac treba absolvovať návštevu veterinára, keď zubry medzi sebou zápasia aj častejšie, k tomu treba prirátať aj náklady na liečbu a opravu areálu,“ vyratúva každodenné potreby zvierat Faková, na ktoré však štátnemu podniku nikto neprispieva.
Počas súbojov o samice sa navyše totiž mladé býčky často zrania a pritom porušia aj oplotenie.
"Všetky peniaze, ktoré sme získali za odstrel zvierat, sme vždy použili na potreby zvernice a jej obyvateľov,“ dodáva.
V poslednom čase však ťarchu chovu znáša na vlastných pleciach bez podpory ostatných štátnych inštitúcií. "Jediné na čo sa môžeme s istotou spoľahnúť, sú pravidelné kontroly z ministerstva životného prostredia,“ konštatuje Anita Faková.
Niektorí zamestnanci sa preto domnievajú, že čoskoro môžu ísť na jatky nové zvieratá. Na Slovensku je totiž stále dostatok zbohatlíkov, ktorí si radi vystrelia do bezmocného zvieraťa.