V našom poslednom rozhovore ste vraveli, že vidíte schodok pod troma percentami, aby sme sa nedostali do procedúry nadmerného deficitu. To už asi neplatí.
Povedal som, že chceme udržať deficit na úrovni troch percent. Jeden môj kolega povedal pekný výrok – dnes sú prognózy to, čo má najmenšiu životnosť. Je to naozaj pravda. Svedčí o tom vývoj prognóz Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD, Národnej banky Slovenska aj ministerstva financií. Prognózy majú dynamický spád, žiaľ, ešte stále smerom nadol. V tom čase by som povedal to isté, ambícia nebola nereálna. Dnes poviem opäť to, čo chceme. Aby deficit bol v takej hladine, ktorá by bola zmysluplná vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu. Komisia predpokladá deficit v rámci Európskej únie na úrovni mínus šesť percent. Sú krajiny, ako pobaltské alebo Írsko, ktoré dosiahnu deficit aj 12, 13 percent. My nebudeme veľmi trčať z priemeru.
Takže okolo šesť?
Nebudeme veľmi trčať z priemeru. Z hľadiska deficitu je dôležitý rok 2010, aké bude konsolidačné úsilie.
Viaceré inštitúcie nám však odhadujú väčší deficit práve na budúci rok.
Áno, je to aj v prognóze Komisie. Ale deficit nie je len o ekonomických fundamentoch, je aj o chcení, o ambíciách. Našou vôľou je, aby deficit bol v roku 2010 nižší ako v tomto. Rok 2010 bude rokom, keď sa opäť naštartuje etapa fiškálnej konsolidácie v prípade, že sa naplnia predpoklady oživenia svetovej ekonomiky.
Podľa prepočtov by deficit šesť percent v tomto roku znamenal, že sa výdavky neznížia ani o euro.
Mechanické napočítanie deficitu nemá veľký význam. Konečné slovo z hľadiska politickej úrovne padne až v Národnej rade. Keď bude predložený návrh rozpočtu na budúci rok do 15. augusta, dovtedy už dozaista budú aj politické rokovania o výške deficitu.
Takže pôjde aj o zníženie výdavkov?
Samozrejme, že pôjde a aj ide v súčasnosti.
| | Celý rozhovor nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách. |