Pre Elán napísal tie najznámejšie texty a scenár k filmu Rabaka. Séria jeho cestopisov Tam-tamov sa stala bestsellerom. Prednedávnom oslávil okrúhle jubileum a vydal knižku. Boris Filan.
Minulý týždeň ste oslávili 60. narodeniny. Existuje niečo, čo by ste v tomto veku ešte chceli vyskúšať?
Rád by som vedieť lietať, mať krídla na pomalý aj rýchly let.
Máte na mysli nejaký adrenalínový šport?
Nie, chcel by som, aby mi znova narástli krídla. Veď hocijaká háveď vie lietať. Škoda, že sme to zabudli.
K narodeninám vám vyšla knižka Klimtov bozk, ktorá čitateľa vracia do osudného roku 1968. Je výhoda, že ste v tom čase vyrastali a máte o čom písať? Je literatúra zo súčasnosti rovnako šťavnatá?
Literatúra nemá obdobia, kedy by nemohla byť šťavnatá. Keď ešte existoval Sovietsky zväz, západní filmári sa sťažovali - im sa ľahko točia filmy, keď majú o čom a proti čomu nakrúcať. Dobrá próza je pre mňa tá, aká by mohla obstáť pri veľkom rodovom ohni večer, keď pri ňom sedia starí, mladí, hostia - a človek, ktorý má na to nadanie - rozpráva. Nie je to pre mládež, nie je to pre dospelých, nie je to pre intelektuálov. Chcel som napísať knihu, v ktorej si všetci nájdu niečo a niektorí všetko. Ale po vydaní si myslím, že naozaj ten príbeh a knižku Klimtov bozk pochopia a ocenia ženy. Muž také signály dosť neprecíti.
Vydávate jednu knihu za druhou. Prednedávnom vám vyšla Dole vodou...
V Ikare sme sa dohodli na novej edícii - Svet gombička. Nebudú to celkom cestopisy, skôr také veselo filozofujúce rozprávanie človeka, ktorý už vypil litrík vína a chce ostatným spraviť radosť. Mám pripravené ďalšie dve knihy. Jedna sa volá Tajomstvo Budhovho úsmevu a je o Srí Lanke, a druhá sa volá Vodka, duša, kaviár a je o Rusku, o plavbe po rieke Volga od Damary do Moskvy a späť.
Máte rozpísaný nejaký ďalší príbeh?
Najbližšie vyjde kniha, ktorá má pracovný názov PrešpoRok. Je voľným pokračovaním Bratislavských krutostí. Chcem sa vrátiť k Wewerke a napísať ju ako divadelnú hru. Mám hotovú polovičku románu z prostredia Slovenskej televízie s pracovným názvom TV Silvester.
Veľa sa asi zaoberáte skúmaním spoločnosti, a tým, ako funguje...
Svojou podnikateľskou činnosťou som zarobil toľko peňazí, že nemusím robiť veľa malých kšeftov. Mám čas na písanie aj na veľa čítania. Teraz som si s chuťou prečítal knižku Petra Pitharta Devětaosmdesátý. S odstupom dvadsiatich rokov hovorí o tom, koľko zbytočných kompromisov a nemorálnosti je v základoch toho, čo žijeme. Potom sa nemôžeme veľmi čudovať, čo z tej sejby vyrástlo. Naša degenerovaná demokracia je kľúč k dverám, cez ktoré sa do politiky, k moci a bohatstvu dostanú aj ľudia, kvôli ktorým sa občas hanbím, že som tiež človek.
Dnes všetko vďaka masovosti a konzumu stráca na originalite. Nikto nechce vynikať?
Je to dobový jav, že nikto nechce lepšie, každý chce len iné. Ale v hudbe to nie je novinka. Mladé a primitívnejšie poráža staré unavené. Môj syn Oliver je DJ. Keď sa ma v rozhlase ironicky pýtajú, čo počúvam, odpoviem: druhú Vecovu platňu, prvý Chaozz, niektoré Orionove veci, staršie veci od Kontrafaktu. So synom občas dáme rap battle. Minule sme začali pred Jožom Rážom. Už-už to vyzeralo, že ma zlikviduje, tak som to musel uťať. Povedal som: Ty strieľaš dobré podrazy, každý sa tomu diví, no nemôžeš ma poraziť, dovtedy kým ťa živím.
Okrem písania moderujete v rozhlase Pálenicu, glosujete v Sedem, textujete piesne, fotíte, cestujete. Dá sa to všetko vôbec zladiť?
Som zvyknutý pracovať bez výnimky každý deň. Vstanem, dám si kávičku, urobím slnečnú spartakiádu, potom si sadnem a tri hodiny píšem - či sa mi darí, alebo nie. A večer si to prečítam. Naučili ma to na škole. Som naučený každý deň napísať tri strany, čo je mesačne deväťdesiat strán. Som usilovný, lebo sa rád a veľa zabávam. Pocit z vykonanej práce je k vínu lepší ako pagáče.
Čo robí spisovateľa dobrým spisovateľom?
Trošku talentu a veľa usilovnosti. Dnes aj veľmi dobrá technika písania a veľa originálnych vedomostí. Veľkorysosť vydavateľa a pochopenie čitateľov. Ja radšej poviem, koho považujem za dobrého a prečo. G. Marquez, lebo napísal Sto rokov samoty, skvelý román o bytosti nazývanej veľká rodina. J. Heller, lebo v Hlave XXII všetko spochybnil. A J.D. Salinger, Kto chytá v žite. Lebo mladý človek pri čítaní pochopí, že v tom nie je namočený sám.
Aký je váš cestovateľský plán na leto?
23. júla letím do Kolomba, kde ma bude čakať môj šofér, bývalý námorník, a náš honorárny konzul mi dáva k dispozícii auto. Idem na juh ostrova, kde sa 27. júla začína v Kataragame veľký sviatok ohňa a bolesti. Už dnes sa tam schádzajú z okruhu tristo kilometrov pútnici, budhisti, moslimovia, kresťania a oslavujú boha Kataragamu. Vešajú sa za kožu na háky, chodia po žeravom uhlí, prebodávajú sa všelijakými šípmi. Je to neuveriteľne energetický sviatok. Odtiaľ sa vraciam do mestečka Ahungala, kde je v delte rieky kláštor, ktorému som sľúbil sto večných pier. Hlavný kňaz tam má školu a deti nemajú čím písať. Potom idem do mesta Kendy, kde je desaťdňový sviatok na oslavu Budhovho zubu, kde desať nocí pôjde súvislý sprievod slonov, alegorických vozov a krojovaných hudobníkov. Potom sa plánujem vrátiť na juh Egypta, kam sa idem potápať. Máme v pláne nafotiť pár dugongov a veľkých korytnačiek. Ako vravia tuláci: "Všade dobre, tak načo sa vracať domov.“
| Kto je Boris Filan Slovenský spisovateľ, textár, dramaturg, scenárista, moderátor a cestovateľ sa narodil v roku 1949 v Bratislave. Po štúdiu na Vysokej škole múzických umení pracoval ako dramaturg v literárnej redakcii Československej televízie. Od šestnástich rokov píše texty pesničiek, najznámejšie zložil pre Paľa Hammela, Prúdy a Elán. Medzi jeho najväčšie knižné úspechy patrí séria cestopisných kníh Tam-tamov. Tento rok vydal dve knižky – román Klimtov bozk a prvú knihu cyklu Svet gombička: Dolu vodou. |