Opozícia kritizuje, že vláda v tomto roku nešetrí a nechá narásť deficit nad šesť percent. Nie je to nezodpovedné?
Je to primerané k ekonomickej situácii Slovenska v dôsledku krízy. Nezodpovedné by bolo, ak by vláda nechala padať ekonomiku samovoľne, čo sa nestalo. Charakteristickým znakom fiškálnej politiky tohto roku boli fiškálne impulzy a stabilizačné opatrenia smerujúce k zmierňovaniu dosahov krízy v oblasti zamestnanosti. To, že vláda nešetrí, je nezmysel. Platilo by to, ak by stabilizačné opatrenia išli výlučne na vrub deficitu. Keď vláda rozhodla napríklad o zvýšení zamestnaneckej prémie, participácii platenia odvodov za firmy, ktoré udržali zamestnanosť a šli na 60-percentný výkon, skrátenie vratiek DPH na 30 dní, zníženie odvodov pre živnostníkov do fondu solidarity a mnohé ďalšie opatrenia boli financované z úspor na výdavkovej stránke rozpočtu. Budúci rok bude prudkým, ale realistickým štartom opätovného pokračovania konsolidácie verejných financií, podľa ktorého by deficit dosiahol maastrichtskú hranicu v roku 2012.
Ako chcete znížiť deficit na budúci rok, keď nechcete prepúšťať a siahať na platy?
Znížiť deficit chceme prostredníctvom výdavkovej stránky rozpočtu cez úspory na vládnej spotrebe, a to drasticky a ešte drastickejšie. Zníženie bežných výdavkov oproti roku 2008 v priemere o 20 a kapitálových zhruba o 70 percent je hádam dostatočnou odpoveďou. Predpokladáme, že budúci rok odštartuje proces mierneho oživenia ekonomiky, keď by sa mohli viac dynamizovať príjmy rozpočtu. A do tretice to bude politické rozhodnutie o výške deficitu.
K prepúšťaniu zamestnancov v štátnej správe dochádza na jednotlivých úradoch. Dnes to však nemôže byť motto hospodárskej politiky vlády už len preto, že nepriaznivá situácia na trhu práce neumožní absorbovať prepustených do nových zamestnaní. Čiže by sa to vrátilo cez ďalší nárast výdavkov na dávkach v nezamestnanosti. A odmeny, našťastie, výrazne klesajú, aj keď ja by som zastavil ich vyplácanie v čase krízy. Prístup vlády k mzdovej zdržanlivosti sa tiež, predpokladám, premietne aj v oblasti valorizácie miezd.
Verejnosti chýbajú konkrétne veci, na ktorých chcete ušetriť. Ktoré rezorty napríklad pocítia najväčšie škrty?
Úspory sú a budú na bežných výdavkoch, aj na kapitálových, teda na vládnej spotrebe. Je to napríklad o znižovaní výdavkov na zahraničné pracovné cesty, na obstarávaní kapitálových aktív, ktoré nie sú životne dôležité pre rezorty.
Naposledy ste spomínali, že cestou je aj zrušenie príspevkových a rozpočtových organizácií. Ako v tom pokračujete?
Budúci rok bude realizačným štartom zužovania ústrednej štátnej správy. Na vrchole pyramídy bude rušenie niektorých ministerstiev a ich zlučovanie, pričom tento proces bude spojený s redukciou inštitúcií aj vnútri rezortov. Bez toho by to nemalo veľký fiškálny zmysel. V tomto roku bude pripravená potrebná legislatíva. Prvá lastovička je zákon o organizácii daňových orgánov, ktorý je predmetom práve prebiehajúcej parlamentnej schôdze, je o zoštíhľovaní daňovej správy a jej elektronizácii.
Je nevyhnutné zachovať vianočný dôchodok?
Vláda má voči občanom zodpovednosť pri napĺňaní svojho programového vyhlásenia aj v čase krízy. Vianočný dôchodok je súčasť sociálneho balíka, o ktorom rozhodla ešte minulý rok a tento sociálny štandard bude mať status quo. Vyplácanie pôjde na úkor iných výdavkov, ktoré nie sú dnes najnevyhnutnejšie.
Z protikrízových opatrení je najobľúbenejšie čiastočné preplácanie odvodov. Plánujete ich ďalšie zníženie?
Prijali sme opatrenia, ktorými vláda potvrdzuje, že má záujem aj týmto spôsobom pomôcť ľuďom. Znižovanie daňového a odvodového zaťaženia však nemôže byť hudbou najbližšej budúcnosti. Ekonomika Slovenska si to nemôže dovoliť. Ak by toto bolo naozaj schodné opatrenie proti kríze, vláda by to už dávno urobila. Veď by išlo nepochybne o najpopulárnejší krok. Neuniesli by to však verejné financie. Patríme medzi štáty s najnižším daňovým zaťažením v únii. Argument, že daňová reforma po zavedení rovnej dane dokázala, že je to krok k nárastu príjmov, lebo vplýva na rast HDP dnes, a to aj kvôli kríze z krátkodobého a strednodobého hľadiska, už neplatí. Poreformný potenciál dynamizácie príjmov v rozpočte už vyprchal. Dnes je riešením hlavne zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov.
Ako vláda pomôže nezamestnaným absolventom?
Ekonomická kríza je všade vo svete sprevádzaná sociálnou krízou, a to hlavne v oblasti trhu práce. Žiaľ, ani v tomto nie sme samostatným ostrovčekom. V prvom rade pomocou vlády sú jej stabilizačné opatrenia a podpora ekonomiky cez fiškálne impulzy, príspevok týchto opatrení v tomto roku tvorí zhruba 2,2 percenta HDP. Uskutočňujeme tiež opatrenia v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti. Napríklad operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia z hľadiska plnenia záväzku roku 2007 je vyčerpaný a už sa čerpá z ďalšieho roka. Umožnenie prijať na vysoké školy zhruba 5 000 ďalších absolventov stredných škôl je tiež jedným z opatrení, ktoré sa tiež nezaobíde bez verejnej finančnej pomoci.
Aké protikrízové opatrenia ešte plánujete?
Napriek tomu, že už sú isté náznaky oživenie ekonomík, je nutné aj naďalej podporovať, stimulovať ekonomiku a podporovať dopyt. Najmä cez verejné výdavky, verejné investície, napríklad do cestnej infraštruktúry.
| Kto je František Palko Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, na ministerstve financií pracuje od roku 1999. Bol riaditeľom odboru bankovníctva a poisťovníctva. V novembri 2000 sa stal generálnym riaditeľom sekcie finančného trhu a od augusta 2003 pôsobí v rovnakej funkcii na sekcii rozpočtovej politiky. Po zmene vlády v roku 2006 sa stal štátnym tajomníkom. Pred pôsobením na ministerstve bol necelé dva roky bankovým špecialistom v NBS. Do nástupu do tejto inštitúcie pracoval najmä v mediálnej oblasti. |
| Prečítajte si aj: |
| Vo volebnom roku sa šetrí veľmi ťažko Boj proti kríze. Nová tvár SDKÚ-DS ekonóm Eugen Jurzyca pre HN: Napriek tomu, že je kríza, ministerstvá môžu vyčerpať svoje rozpočty tak, ako boli naplánované. Rezort financií počíta s deficitom nad šesť percent. Nie je to veľa? Myslím si, že deficit mohol byť nižší z viacerých dôvodov. Už len preto, že bol zostavený ako pomerne optimistický. Ukázalo sa, že v období, keď sa zostavoval, bolo už jasné, že rast nebude taký ako vláda predpokladala. Tiež sa počítalo s tým, že z druhého piliera vystúpi omnoho viac ľudí, ako nakoniec vystúpilo. To je jedna vec. Druhou je, že keď už vláda vedela, že kríza sa rozbehla naplno, mala revidovať rozpočet štandardným spôsobom. To znamená dohodnúť sa v parlamente, kde sa dá ušetriť a ako dosiahnuť nižší deficit. |