Príbeh Hradu Červený Kameň sa začal písať v 16. storočí, kedy jeho predchodcu -- stredoveký hrad z 13. storočia -- predali Turzovci obchodným partnerom v banskom podnikaní -- augsburským Fuggerovcom. Anton Fugger dal na mieste starého hradu postaviť novú pevnosť tak, aby sa v nej mohol bezpečne skladovať tovar. Keďže obchodné záujmy Fuggerovcov v tejto časti Uhorska postupne slabli, rodina predala hrad i panstvo grófovi Mikulášovi II. Pálfimu. Šľachtickej rodine Pálfi slúžil hrad takmer 400 rokov až do roku 1945, počas ktorých prešiel mnohými stavebnými úpravami. K najvýznamnejším patrí prestavba Mikuláša IV. Pálfiho v ranobarokovom duchu a prestavba z polovice 18. storočia realizovaná Rudolfom I. Pálfim.
Bosorky či víly
Vznik hradu je podľa vedúceho oddelenia lektorov Michala Lukáča zo Slovenského národného múzea -- Múzeum Červený Kameň opradený tajomnou legendou. Podľa nej o tom, kde bude stáť Červený Kameň, rozhodli bosorky. Iná verzia hovorí, že to boli víly. Nech už za výber miesta môže "ktokoľvek", páni pôvodne chceli, aby hrad stál na protiľahlom vrchu Kukla. Dokonca tam dali postaviť základy. Bosorky, resp. víly, ktoré na Kukle sídlili, však murivo premiestnili. "Keďže páni nechceli ustúpiť, situácia s premiestňovaním rodiacej sa stavby trvala niekoľko dní, kým panstvo nepochopilo, že s nadprirodzenými silami nemožno bojovať," uzatvára Lukáč.
Lahodné víno
Po odchode pálfiovskej rodiny bol Červený Kameň v roku 1949 vyhlásený za štátny kultúrny majetok. Do atraktívnych priestorov sa postupne zvážal hodnotný historický nábytok, umelecké predmety a úžitkové predmety z iných zoštátnených objektov a zrušených kláštorov. Prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1950.
K vyhľadávaným a populárnym patrí prehliadka hradného podzemia. Rozľahlé pivnice, ktoré patria k najväčším v strednej Európe, a unikátne zachovaný obranný systém bývalej renesančnej pevnosti si možno pozrieť aj samostatne.
Návštevníci sa môžu občerstviť v hradnej vinotéke, v kaviarni na nádvorí a v reštaurácii pod baštou pri vstupe do vonkajšieho predhradia.