Zvolenské lesy boli oddávna obľúbeným poľovným revírom uhorských kráľov. Bohaté na zver i krásne prírodné scenérie lákali nejedného panovníka i veľmoža na dobrodružstvá. Jedného dňa sa na takú poľovačku vybral aj kráľ Ľudovít I. (v druhej polovici 14. storočia).
Ako tak blúdi lesom, zbadal na čistinke zraneného medveďa. Kráľovi poskočilo srdce od radosti, keďže sa mu naskytla neobyčajná príležitosť. Na zranené a vyčerpané zviera predsa môže zaútočiť aj sám. A to budú všetci oči vyvaľovať, keď sa dozvedia, že majú kráľa, ktorý vlastnými rukami a bez pomoci zabil medveďa.
Kráľ, ozbrojený len oštepom, sa vrhol na zviera. Precenil však svoje sily, pretože medveď nebol vôbec taký vysilený ako sa na prvý pohľad zdalo. Útok opätoval a možno by bol aj milého kráľa Ľudovíta zabil, keby ten nemal z pekla šťastie. V poslednej chvíli mu totiž prišli na pomoc jeho verní sluhovia. Z vďačnosti za záchranu života, a možno aj ako znak pokory pred silami prírody, dal kráľ Ľudovít I. pri Zvolene postaviť poľovnícky zámok.
Toľko nám o histórii Zvolenského zámku hovorí legenda O kráľovi Ľudovítovi a medveďovi podľa dochovaného zápisu v Dubnickej kronike.
Zo zámku protiturecká pevnosť
Ľudovít I. dal pôvodný poľovnícky zámok postaviť pravdepodobne v rokoch 1360 až 1368. Zámok umiestnil na plochej vyvýšenine nad ohybom riečky Slatina tak, aby dominoval priestrannému zvolenskému námestiu. Zámok bol kráľovským majetkom, hoci v polovici 15. storočia sa ho načas zmocnil Ján Jiskra. V roku 1490 dostala zámok s celou Zvolenskou župou kráľovná Beatrix ako vdovské zaopatrenie.
Na prelome 15. a 16. storočia sa panstvo dostalo do rúk šľachtickej rodiny Thurzovcov. Jeden z najbohatších banských podnikateľov v strednej Európe Ján Thurzo sa zaslúžil o výraznú prestavbu a výzdobu zámku s bohato riešenými architektonickými detailmi a nástennými maľbami.
Pod hrozbou tureckej expanzie k bohatým banským mestám stredného Slovenska sa k zámku muselo pristavať vonkajšie opevnenie. Ján Thurzo do kamenného opevnenia včlenil aj staršiu stavbu kapitánskeho domu, ktorý dovtedy k zámku nepatril.
Po ústupe osmanského Turecka význam zámku klesol. Úpravy, ktoré sa uskutočnili na hrade od 17. do 19. storočia, sa už v zásade nedotkli samotného zámku -- sústredili sa najmä na modernizáciu jednotlivých častí niektorých budov.
Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil zámok zo svojej dôležitosti. V roku 1805 ho odkúpil štát a historický objekt sa začal používať na rôzne účely. V zámku boli napríklad zriadené kasárne, ale pôsobili tu i rôzne úrady či školy. V rokoch 1894 až 1906 Zvolenský zámok opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie.
Po rozbití Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Zvolenský zámok stal opäť sídlom župy. Počas Slovenského národného povstania na zámku sídlil štáb partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. S komplexnou obnovou hradu sa začalo v roku 1956, rekonštrukcia a výskum trvali až do roku 1969.
Lesy, voda, história
Zvolenské námestie je údajne najväčším v strednej Európe, má dokonca väčšiu rozlohu ako Václavské námestie v Prahe. Zvolen i jeho okolie však poskytujú oveľa viac: neďaleko je veľká Zvolenská priehrada, nad mestom sa na strmom brale nachádzajú zrúcaniny Pustého hradu s výhľadom na celú kotlinu. Rieka Hron je ideálna na rekreačné splavovanie, kúpele Kováčová na severozápad od Zvolena zasa na relax a pohodu v liečivých termálnych prameňoch.