Na začiatku predával čaje, víno vyrábal iba pre priateľov. Dnes so spoločníkom Petrom Stankom dodáva víno na stôl politických špičiek, ktoré ním "hostia" významné zahraničné návštevy. Vinár a spolumajiteľ spoločnosti Mrva&Stanko Vladimír Mrva.
K ovocinárstvu a vinárstvu vás priviedol starý otec, ktorý bol zakladateľom ovocinárskeho a vinárskeho spolku v Zelenči. Cesta k vínu bola teda priamočiara?
Nebol som presvedčený o tom, že by som mal ísť na vinársku školu. Rozhodli o tom rodičia. Moje prvé kroky tak viedli na Strednú ovocinársko-vinohradnícku školu v Modre, ktorá vo mne prebudila záujem o vinohradníctvo a vinárstvo. Po jej skončení som pokračoval v štúdiu na vysokej škole.
Do najhlbších tajov vinárstva vás však zasvätili až vinárski majstri v Rakúsku. Prečo víno po návrate na Slovensko zostalo na "druhej koľaji"?
V Rakúsku som sa učil nielen o tajomstve výroby vína, ale aj o kultúre jeho pitia. A chcel som niečo podobné urobiť aj na Slovensku. Stále som však neveril, že dozrel čas na to, aby som mohol prísť s kvalitnými vínami. Za peniaze zarobené v Rakúsku som si kúpil auto, víno som robil iba pre známych. Živil som sa predajom čajov, čistiacich strojov a vysávačov, isté obdobie som pracoval v kupónovej privatizácii...
Kedy ste sa definitívne rozhodli, že sa vínu budete venovať na plný úväzok?
Na jednu degustáciu vín v Pezinku potrebovali degustátorov. Keď padlo moje meno, jeden z prítomných namietal, že nie som vinár, lebo predávam vysávače. Nahneval som sa a rozhodol, že všetkým dokážem, že víno vyrábať viem. Vrhol som sa na to všetkými silami, investoval sme spolu s Petrom Stankom asi 300-tisíc korún a začali...
Po čase ste s majiteľom reklamnej agentúry Petrom Stankom vytvorili spoločný podnik, ktorý dnes produkuje asi 400-tisíc litrov vína. Presvedčiť o kvalite však asi nebolo jednoduché?
Prvých 12-tisíc fliaš sa predalo v priebehu pol roka, čo nás utvrdilo v tom, že nás ľudia chcú. Popritom som však chodil s dreveným kufríkom s vínami a prosil vínotéky a reštaurácie, aby aspoň ochutnali. Keď prišli prvé ocenenia, ľudia nás začali akceptovať, zajímali sa o nás vínotéky a obchodníci. Na začiatku musíte urobiť veľa ochutnávok. Musíte ľudí presvedčiť o tom, že viete robiť víno, že to, čo hovoríte, je pravda.
Zlé jazyka tvrdia, že renomovaní vinári posielajú na súťaže špičku, vo fľašiach je však o niekoľko bodov horšie víno. Sú to iba neúspešní ohovárači?
Prešiel som kus sveta kvôli vínu, nikde som sa však nestretol s takou závisťou ako na Slovensku. Tá spôsobuje šírenie klebiet a neprávd, na ktoré už nereagujeme. Klientov k sebe pozývame a chceme, aby sa presvedčili sami. A preto máme štvrtinu produkcie vypredanú na päť rokov dopredu, ďalšia štvrtina je predaná na rok dopredu, zvyšok sa predá do pol roka.
A čo keď bude celé leto pršať a na jeseň príde ľadovec?
Každé riziko má svoje výhody i nevýhody. Nákup dopredu znamená dobrú cenu a výber z celého sortimentu. Globálne otepľovanie znamená menšie riziko. Navyše berieme hrozno z rôznych oblastí a je iba malý predpoklad, že ľadovec zasiahne celé Slovensko.
Globálne otepľovanie teda pomáha?
Registrujeme čím ďalej, tým viac dobrých ročníkov: 2000, 2002, 2003 a naposledy fenomenálny ročník 2006. Dnes máme za posledných desať rokov niekoľko dobrých ročníkov, v minulosti to bol jeden. Je to aj vďaka veľmi teplej a suchej jeseni, ktorá je dôležitá pre formovanie a vyzrievanie hrozna.
Každé vinár má svoj rukopis. Aká bola cesta k vášmu vlastnému a do akej miery ju ovplyvnili súčasné trendy?
Vinár dáva vínu dušu, cítiť v ňom "pivnicu". Jeden robí ľahké a svieže vína, iní mohutné, ťažké. Každý používa iné technológie. Vinár musí kopírovať aj trendy, akceptovať požiadavky trhu -- nie sme iba vinári, ale aj obchodníci. Niekedy boli v móde ťažké robustnejšie vína, dnes sú trendom mladé, svieže, aromatické vína: ľudia radi rozlišujú vôňu egreša, banánu či manga, sú uponáhľaní, zmenili sa stravovacie návyky.
Do akej miery je teda víno prejavom vášho vkusu?
V prvom rade som srdcom vinár -- nikdy by som nerobil víno, ktoré by nebolo blízke môjmu srdcu. S tým, čo vyrábame, súhlasím. Nerobíme to, čo je iba módne. Klamal by som, keby som tvrdil, že všetko, na čo siahneme, sa podarí. Vtedy víno vôbec nejde na trh, resp. ide v kategórii bežné sudové víno.