Neúspešný Kaplický

Iste za to môže počasie, ale najmä príťažlivá dramaturgia múzea. Kaplický je naozaj „sólo kapl!“ Vo fascinujúcej retrospektíve divák vidí jeho invenciu, imagináciu a vizionárstvo. Jeho myšlienky ovplyvnili nielen dizajn, ale aj sociálny život viacerých krajín. Diváka nadchli prepracované štúdie a modely, ale nemohol si nevšimnúť, že pri väčšine smelých projektov bola poznámka Nerealizované. Iste, pri architektúre je dosť veľký odpad, nie všetky nápady sa podarí dotiahnuť do konca, čiže do začiatku života stavby. Pri Kaplickom je tých dôvodov viac – nedostatočná finančná sila investora, ale najmä jeho nekompromisnosť, vizionárstvo, originalita. Áno, Kaplický predbehol svoju dobu a zaskočil radnice, vlády, verejnosť. Niektoré stavby sú také skvelé, že ich ocení (a zrealizuje) až budúcnosť. Zlomyseľný návštevník tejto výstavy by mohol povedať, že Jan Kaplický bol vlastne neúspešným architektom. Z veľkých stavieb sa zrealizoval iba obchodný dom v Birminghame a z tých menších projekty pre seba a svoju rodinu. Ale aj jeho nerealizácie mali obrovskú význam pre architektúru: Kaplický rozvíjal nové myslenie, napr. koncept organickej architektúry. Príkladom stroskotania je jeho knižnica-chobotnica, ktorú chápadlami nepochopenia ovinula česká malosť, závisť, úzkoprsosť. Ale – bol by Jan Kaplický úspešnejší na Slovensku?