Počítačové hry sú svojím spôsobom ideálnym médiom, prostredníctvom ktorého sa dá vykresliť apokalypsa po skaze ľudstva. Ak predpokladáme, že sa po zrútení civilizácie všetko vráti k brutálnym zákonom prírody, potom prirodzeným nosičom drámy je násilie. A v oblasti násilia sa počítačovým hrám darí veľmi dobre, informovala BBC News.
V mnohých počítačových hrách je koniec sveta len ospravedlnením pre vznik sveta. Sú plné násilia proti príšerám, právo či spoločenské normy nehrajú žiadne úlohy.
Tak to bolo v niektorých ranných arkádových počítačových hrách, ktoré sa stali hitom - ako napríklad Robotron 2084 z roku 1982. Tu si musí osamelý hrdina doslova prestrieľať cestu miestnosťami s robotmi, ktorí prevzali vládu nad zemou, a tak zachrániť poslednú ľudskú rodinu na planéte.
Príšery a zombie
Ešte temnejšia je klasická post-apokalyptická hra britského návrhára Sandyho Whitea Ant Attack (mravčí útok) z roku 1983, ktorá sa odohráva medzi múrmi púštneho mesta Antescher. Toto miesto, kde nežijú ľudia, je teraz plné obrích mravcov.
Tam sa odohráva príbeh lásky medzi chlapcom a dievčaťom, ktorí unikajú nemilosrdnému hmyzu, na ktorý zhadzujú bomby. Je to majstrovské dielo čierneho a bieleho minimalizmu. Odvtedy žiadna hra neevokovala lepšiu horkosladkú melanchóliu lásky v kulisách istej skazy.
Herný post-apokalyptický svet sa zaoberá aj veľmi špecifickým typom príšer - zombie. Už od čias prvého z klasických filmov zosnulého George Romera sú zombie tvorom, ktorý najnepríjemnejším a najnázornejším spôsobom odráža moderné úzkosti človeka: od nerozvážnej konzumnosti až po pandemické choroby.
V počítačových hrách majú zombie tú výhodu, že sú nepriateľom, ktorého nemusíte zabiť len raz. V iných prípadoch je zobrazenie ľudských bytostí, ktoré majú byť potravou pre zbrane všetkého druhu - či už z dôvodu odlišnej rasy, národnosti alebo viery.
Zombie video-hry často zobrazujú konflikt medzi fyzickou silou (napríklad armádou) a vnútorným nepriateľom, ktoré pripomínajú politické a sociologické obavy. V sérii Resident Evil (od roku 1996 do súčasnosti) sú zombie následkom vírusu vytvoreného tajnou korporáciou.
V značne pesimistickej ukrajinskej hernej sérii Metro 2033 (rok 2010) a Metro Last Light (2013), vznik desivých mutantov spôsobilo rádioaktívne žiarenie, to využíva aj S.T.A.L.K.E.R .: Shadow of Chernobyl z roku 2007 (tieň Černobyľu), voľne založený na filme Andreja Tarkovského z roku 1979.
V hre The Last of Us (posledný z nás) spôsobil zombie-apokalypsu zmutovaný kmeň (huby húsenice čínskej), ako ironická verzia jednej z módnych "super-potravín", propagovaná ako prírodný prostriedok na posilnenie kognitívnych funkcií.
Zo sociologickej perspektívy sú zombie hry pre viac hráčov zaujímavé aj ako psychologické laboratóriá, v ktorých sa môžeme dozvedieť niečo nové o ľudskej povahe. Ako napríklad v drsnej hre Dayz z roku 2012. Jej neľútostný realizmus umožňuje napríklad lámanie kostí alebo hľadanie jedla, liekov či vody v troskách.
Prvé pravidlo: Nikomu never
V tejto post-apokalypse sa hráči musia brániť nielen proti zombie, ale aj proti ostatným online hráčom. A ukáže sa, že ľudia sú najsmrteľnejšou hrozbou. Sú ochotní zabiť iných, kvôli zbraniam a zásobám.
Ich zápletky naznačujú, že akonáhle sa spustí koniec života v tej podobe, ako ho poznáme, je to navždy. Žiadna z hier nekončí objavením lieku alebo zabitím nepriateľa a návratom k civilizovanému životu.
A pritom práve toto sa v skutočnosti stáva aj po tom najhoršom spustošení tými najdesivejšími postavami histórie. Kedy sa objaví počítačová hra, kde skupinka preživších ľudí bude trpezlivo znovu budovať civilizáciu v jej plnej sláve?