Rusko využíva okrem iného aj kyberpriestor a sociálne siete. Väčšina ľudí má ale o týchto ruských snahách skreslenú predstavu. Pozrite sa na veci, ktoré sú už o ruských taktikách verejne známe. "Ruský hacker" sa stáva veľmi obľúbeným pojmom, takmer klišé, píše iDnes.cz.
Pretože sa v posledných rokoch - napríklad v spojitosti s americkými voľbami alebo teraz aj voľbami v Česku - častejšie hovorí o snahách ruskej vlády zasahovať do politického diania prostredníctvom on-line operácií, má väčšina ľudí aspoň nejakú všeobecnú predstavu o tom, čo taký "ruský hacker "robí.
Lenže väčšinou je táto predstava silne ovplyvnená osobnými skúsenosťami a vlastným politickým presvedčením. Rozhodli sme sa preto zostaviť prehľad toho, čo sa o ruských on-line aktivitách a tzv. informačných operáciách skutočne vie.
Každý štát sa samozrejme snaží ovplyvniť politiku ostatných štátov vo svoj prospech. Prečo sa teda hovorí hlavne o ruskom vplyve? Sčasti je to preto, že je Rusko ako geopolitický pokračovateľ Sovietskeho zväzu v unikátnej pozícii, kedy zdedilo niektoré inštitúcie, čím sa nijako netají.
Tento článok sa týka okrem iného aj operácií tajných služieb. Z povahy veci samozrejme vyplýva, že tieto informácie je možné spochybniť ako spravodajskú hru. Pochybnosti sú napokon jedným z najobľúbenejších nástrojov (nielen ruských) tajných služieb.
"Charakteristickým nástrojom nie je až toľko klasická propaganda s cieľom presadiť určitý prokremeľský názor, ako skôr snaha presadiť pocit relativizácie a zahmlenia možnosti vôbec nejakú objektívnu pravdu nájsť," hovorí Benedikt Vangeli, vedúci Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám Ministerstva vnútra ČR.
"Ďalším charakteristickým nástrojom je vyvolávanie nenávisti a posilňovanie existujúcich rozporov v spoločnostiach, na ktoré operácie cielia. Typické je tiež organické preväzovanie kybernetických operácií a informačných operácií."
Americké prezidentské voľby - Iba špička ľadovca
Celosvetovo najznámejšou kauzou súčasnosti, ktorá sa týka ruského ovplyvňovania, je nepochybne údajné ruské ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Ruský prezident Vladimir Putin toto obvinenie odmietol: "V Spojených štátoch bola vyvolaná hystéria, že Rusko ovplyvňuje americké prezidentské voľby. (...) Je oveľa ľahšie odviesť pozornosť ľudí takzvanými ruskými hackermi, špiónmi a zasahovaním," povedal Putin novinárom v októbri 2016.
"Naozaj si niekto myslí, že by Rusko mohlo akokoľvek ovplyvniť voľbu amerického národa? To je snáď Amerika nejakou banánovou republikou? Amerika je veľká mocnosť," dodal ruský prezident.
V tomto vyjadrení Putin vynikajúco zhrnul jednu z bežných mylných predstáv o dezinformačnej kampani. Ľudia majú často predstavu, že aby bola dezinformačnú kampaň účinná, musí byť všeobjímajúca, stopercentná, musí zmeniť názory voličov.
Techniky, ktoré podľa amerických tajných služieb (odtajnená správa ICA z januára 2017 v PDF) Rusi využili, sú ale oveľa pestrejšie a delikátnejšie.
Hlavné závery amerických tajných služieb FBI, CIA a NSA z januára 2017:
- "Domnievame sa, že ruský prezident Vladimír Putin nariadil kampaň s cieľom ovplyvniť americké prezidentské voľby. Cieľom Ruska bolo podkopať dôveru americkej verejnosti v demokratickú voľbu ...
- "Všetky tri organizácie súhlasia s tým, že ruská vláda sa pokúšala zvýšiť šance kandidáta Trumpa tým, že diskreditovala ministerku Clintonovú ..."
- "Ruský postup sa vyvíjal spolu s tým, ako sa menili vyhliadky jednotlivých kandidátov. Keď sa Moskve zdalo, že ministerka Clintonová je favoritkou volieb, ruská kampaň sa viac zamerala na to, aby poškodila jej budúcu prezidentskú úlohu."
Ruské snaženie podľa spoločného vyhlásenia amerických tajných služieb zahŕňalo tieto prvky:
- informačné operácie kyberútokov - vrátane útokov na Republikánov aj Demokratov
- operácie tajných služieb
- operácie prostredníkov a tretích strán
- činnosť platených užívateľov sociálnych sietí, tzv. trolov
- činnosť štátom financovaných médií
- zverejnenie odcudzených súkromných informácií cez prostredníkov
Americké agentúry zároveň varujú, že "Moskva vyhodnotí účinnosť svojho snaženia v amerických voľbách, a tieto novonadobudnuté skúsenosti využije v budúcich pokusoch ovplyvňovania vo svete."
James Come, bývalý šéf FBI, tieto slová neskôr potvrdil v júni 2017:
Väčšina ľudí si zo správ o ruskom ovplyvňovaní amerických volieb pamätá len jediné - že sa Rusi údajne snažili dopomôcť k víťazstvu Donalda Trumpa.
To je ale nesmierne zjednodušený a jednostranný záver. Oveľa dôležitejšie je všeobecné zameranie ruskej kampane, ktorú americké tajné služby popisujú: snaha o podkopanie dôvery v demokratické inštitúcie, napríklad voľby.
"Domnievame sa, že kampaň na ovplyvnenie volieb bola logickým pokračovaním dlhodobých snáh Kremľa o podkopanie amerického liberálno-demokratického poriadku," uvádza doslova správa.
"Putin a ďalší vysoko postavení ruskí predstavitelia vnímajú tento poriadok ako hrozbu pre Rusko a pre Putinov režim."
Ruskí hackeri - Skupiny s neoficiálnym napojením na Kremeľ
Možno najznámejšou - takmer príslovečnou - zložkou ruského vplyvu na sieti predstavujú ruskí hackeri. Nepochybne by si zaslúžili nie samostatnú podkapitolu, ale vlastný seriál.
Naposledy sme o "ruských hackeroch" mohli počuť na začiatku roku 2018, kedy holandské médiá informovali o tom, ako holandské tajné služby odhalili (a údajne úspešne infliltrovali) ruskú skupinu Cozy Bear.
Ich činnosť Holanďania monitorovali prinajmenšom rok, a to od polovice roka 2014. Podľa holandskej rozviedky AIVD to bola práve táto skupina, ktorá "hekla" napríklad americké ministerstvo obrany alebo amerických Demokratov.
Ruská strana, ústami Putinovho hovorcu, odmietla toto obvinenie ako "prilievanie oleja do ohňa protiruskej hystérie". Cozy Bear (tiež APT29) je len jednou z hackerských skupín, ktoré sú v bezpečnostnej komunite známe.
Ešte o niečo známejšia je (zrejme na Cozy Bear nezávislá) skupina Fancy Bear, známa tiež pod prezývkami APT28, Sofacy alebo Sednit. Vo verejnej správe FBI o ruských aktivitách na sieti z roku 2016 (PDF) sú tieto skupiny radené do "ruskej civilnej a vojenskej tajnej služby".
O skupine APT28 sa menovite hovorí aj v českej bezpečnostnej zložke. Vo výročnej správe Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) za rok 2016 (verejná správa) je činnosť týchto hackerov opísaná takto:
"Kampaň APT28 / Sofacy je v súčasnej dobe zrejme najaktívnejšou a najviditeľnejšou ruskou kyberšpionážnou kampaňou s veľmi rozmanitými oblasťami pôsobnosti - od primárnych oblastí diplomacie a vojenstvo cez vedu a výskum až k akademickej sfére. Hoci ide o jednu z najstarších, najlepšie popísaných a aj v otvorených zdrojoch identifikovaných kyberšpionážnych kampaní, je jej efektivita stále značná a možno predpokladať, že bude pokračovať aj v budúcnosti."
Medzi taktiky APT28 radí BIS konkrétne:
- krádeže osobných údajov
- krádeže prihlasovacích údajov (loginov)
- dehonestácia osôb či štátov
- útok na české ciele cez zahraničnú infraštruktúru
- napádanie e-mailových účtov
- kyberšpionáž
„Cieľom ruskej kyberšpionážnej kampane APT28 / Sofacy sa stala tiež česká vojenská výskumná inštitúcia. V priebehu jesene 2016 prebiehala ďalšia vlna ruskej kyberšpionážnej kampane APT28 / Sofacy, ktorá cielila na ministerstvá zahraničných vecí a obrany v európskych štátoch," uvádza BIS bez konkrétnych detailov.
Záujemcovia o činnosť skupiny APT28 si môžu prečítať napríklad detailné pojednanie bezpečnostnej firmy FireEye (PDF), ktorá analyzovala záujem skupiny APT28 o politické dianie v Gruzínsku.
Tiež firma Kaspersky Lab informovala o činnosti APT28 (Sofacy), konkrétne o jej činnosti vo východnej Európe a útokoch na entity v krajinách NATO. Ako je to s "dôkazmi" o činnosti ruských hackerov?
Vo svete elektronických stôp je s jednoznačným pripísaním viny alebo autorstvom vždy problém. Nikdy neexistuje stopercentná istota, že nejde napríklad o vydarené napodobenie či falošné obvinenia.
Menovite pri skupine APT28 panuje výrazná zhoda bezpečnostnej komunity (tu správy firiem SecureWorks, ThreatConnect alebo FireEye). Tak ako pri iných informačných operáciách, aj tu môže ruská vláda vždy povedať, že s činnosťou konkrétnych osôb nemá nič spoločné.
Aj napriek množstvu rôznych dôkazov bude pri hackerskej skupine vždy panovať neistota. Čo je - v kontexte ďalších informačných operácií - celkom typické.
Informačné operácie - Sociálne siete plné falošných účtov
Jednou z nových dezinformačných techník, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi neboli na programe dňa, je šírenie nedôvery a "zmätku" prostredníctvom sociálnych sietí.
Spoločnosť Facebook napríklad priznala, že ruská propagandistická skupina z Petrohradu známa ako Internet Research Agency (predtým tiež "trolovia z Olgina") zakúpila prostredníctvom skrytých prostredníkov vo Facebooku reklamu cielenú na amerického voliča.
Tieto reklamy sa zobrazili približne desiatim miliónom Američanov. Facebook vo svojej správe (PDF) rozlišuje tieto druhy dezinformácií:
- Informačné operácie (Information Operation) sa snažia ovplyvniť politickú náladu na účely konkrétneho výsledku.
- Nepravdivé správy (False News) predstierajú, že sú fakticky správne, ale v skutočnosti úmyselne prekrúcajú fakty.
- Falošní šíritelia sú koordinované falošné účty, ktoré sa starajú o vyšší dosah dezinformácií a ovplyvňovanie politických diskusií.
Informačné operácie na Facebooku je na prvý pohľad prakticky nemožné rozpoznať od bežného obsahu od "obyčajných ľudí". To je ich hlavná výhoda.
"Ktokoľvek na sociálnych sieťach sa môže nahlas vyjadriť k politike. To znamená, že dobre vytvorená informačná operácia môže získať podporu a vplyv. Môže sa šíriť organicky, cez autentických ľudí a skupiny, hoci zdroj informácie nie je autentický, ale je ním napríklad falošný účet," píše sa v správe Facebooku.
Mikroblogovacia služba Twitter ukázala, že na ich sieti fungovali desiatky falošných účtov, ktoré mali za úlohu šíriť informácie. Ide okrem iného o dodatočné spôsoby, ako prostredníctvom retweetov rozšíriť informácie, alebo naopak otráviť (trolovať) tých, ktorí šíria informácie vnímané ako "nežiaduce".
Čomu veriť? Ruské dezinformácie podporujú polarizáciu
Kto by si ale myslel, že tieto informačné operácie skrátka propagovali Donalda Trumpa alebo poškodzovali Hillary Clintonovú, dopustil by sa úplného zjednodušenia. V skutočnosti bola šírka operácií zameraná hlavne na rozdúchavanie rôznych konfliktov v americkej spoločnosti.
Toto je ukážka šiestich významných facebookových stránok, ktoré boli Facebookom odstránené v rámci boja proti ruským informačnom operáciám:
- Blacktivist - stránka predstierala boj za práva černochov v USA, upozorňovala napríklad na policajnú brutalitu
- Texaskí rebeli - stránka predstierala boj za "tradičné južanské hodnoty", napríklad za právo na držanie zbraní
- Americkí moslimovia - stránka predstierala boj za práva amerických moslimov a upozorňovala na diskrimináciu moslimov
- Americkí patrioti - stránka využívala motívy amerického vlastenectva, vystupovala proti utečencom a azylantom
- Zabezpečené hranice - stránka predstierala boj za bezpečnosť hraníc USA, predovšetkým proti imigrantom
- LGBT zjednotenie - stránka predstierala boj za práva homosexuálov, bisexuálov a transgender osôb.
Každá táto stránka odkazuje na konkrétnu politizovanú tému, vyvolávajúc konflikty. Tieto konflikty nie sú nové a existujú samozrejme bez ohľadu na to, či ich ruské či iné tajné služby rozdúchavajú, alebo nie. Práve preto sú informačné operácie ťažko postrehnuteľné a veľmi účinné.
Ako ukazuje analýza mediálneho analytika Jonathana Albrighta, príspevky týchto stránok mali ohromný dosah. Môže za to zrejme aj uveriteľnosť ich obsahu, a samozrejme fakt, že tieto príspevky pracujú s emóciami, ktoré vedú k vyhrotenému vnímaniu sveta a teda k polarizácii v spoločnosti.
Virtuálni kyborgovia - Ako sa vyrába organizovaný zmätok
Zostaneme ešte na chvíľu v Amerike. Voľby prezidenta USA v roku 2016 totiž neboli ani začiatkom, ani koncom ruských internetových aktivít smerujúcim k ovplyvňovaniu verejnej diskusie o politických témach.
A opäť by sa mýlil ten, kto by sa domnieval, že ruské snahy vedú napríklad k jednostrannej podpore nejakej americkej strany alebo politického smeru.
Americká organizácia Alliance for Securing Democracy napríklad monitoruje stovky známych falošných ruských účtov na sociálnych sieťach. Ich nástroj Hamilton 68 ukazuje v reálnom čase, čoho sa týka aktivita falošných ruských účtov.
V čase písania tohto článku (koniec januára) viedla tieto témy:
• #releasethememo
• John Kerry
• John McCain
• Návšteva Trumpa v Davose
• Ukrajina
• Sýria
Koncom októbra 2017 zase medzi témami figurovali tie, ktoré ukazovali údajné prepojenie Demokratov s Rusmi, a aj tie, ktoré poukazovali na údajné napojenie republikánskeho prezidenta Trumpa na Rusko.
Všeobecne možno povedať, že medzi šírenými a akcenovanými správami nie sú len správy z jednej strany názorového spektra. V úplnej väčšine však ide o správy konfliktné či polarizujúce.
Kto by čakal výhradne "falošné správy" (fake news), mýlil by sa. Často sú týmto spôsobom šírené články z blogov, ruských portálov, ale aj veľkých amerických spravodajských stránok.
"Je to klasická ruská taktika, hovorí sa jej, toniejeničprotizmus' (v origináli whataboutism, pozn. red.)," vysvetľuje Laura Rosenbergerová pre NPR.
"V podstate ide o zahmlievanie, cieľom je zneprehľadniť situáciu, vytvoriť predstavu, že všetko je relatívne. Rusi (prostredníctvom týchto falošných profilov) v podstate posilňujú šírenie správ, o ktorých sa domnievajú, že sú im užitočné. Nejde teda o falošné správy. Dezinformácia tu spočíva skôr v tom, že sa snaží ovplyvniť, ktoré správy sa dostanú k viac ľuďom a budú sa viac šíriť."
Niektoré tieto účty sú podľa výskumníkov tzv. kyborgovia, teda kombinujú automatického transpondéra s ľudskými vstupmi. Poloautomatizácia umožňuje rýchlejšie odpovedanie, šírenie správ aj reakcie na aktuálne dianie.
Zároveň minimalizuje náklady a zvyšuje efektivitu týchto informačných operácií. Pomocou týchto "kyborgov" sa ruskí trolovia napríklad zapojili aj do britského hlasovania o tzv. brexite, hoci podľa britskej štúdie nebol tento zásah taký významný. Išlo "len" o 16-tisíc tweetov z 105 účtov (nejde ale o oficiálne dáta Twitteru).
Brigáda trolov - Armáda internetových diskutérov v službách Ruska
Hovorí sa im rôzne. Brigádnici, ruská armáda trolov alebo trolia továreň. Neskôr tiež "Trolovia z Olgina", podľa štvrti v Petrohrade, kde časť tejto "armády" podľa dostupných údajov sídli.
Ich úlohy sú rôzne, ale ciele sú v podstate podobné: pôsobiť zmätok na webových diskusiách a podporovať správy zodpovedajúce vízii Kremľa. A to nielen propagáciou nejakého konkrétneho názoru, ale napríklad aj tým, že diskusiu na nejakú tému de facto znemožní.
"Títo trolovia dokážu zahltiť niektoré diskusie takým spôsobom, že je ďalšia diskusia nemožná," opisuje ruský novinár Sergej Černov. "Na vybrané správy reagujú títo trolovia ohromným množstvom špiny a nadávok. Normálny diskutujúci tak pokračovať v diskusii prakticky nemôže."
Reportáž BBC ukázala aj niektoré konkrétne údaje o tejto trolej armáde. „Internet Research Agency zamestnáva v nevýraznej budove v Petrohrade asi 400 ľudí," uviedlo BBC v roku 2015.
Títo trolovia majú za úlohu spravovať falošné účty, ktoré sa tvária ako skutočné. Zvyčajne sa vydávajú za ženy v domácnosti alebo "rozhnevaných amerických občanov".
Aby sa vyhli podozreniu, okrem politických tém plnia svoje falošné profily tiež nevinným obsahom: odkazy na recepty, nápady na cestovanie alebo obrázky domácich maznáčikov.
Bývalá zamestnankyňa tejto trolej agentúry uvádza konkrétny príklad: "Po vražde (Borisa) Nemcova sme mali za úlohu šíriť správy, že išlo o provokáciu zo strany opozície, že bol zabitý svojimi vlastnými spoločníkmi," opísala Lena pre Radio Sloboda.
Cieľom tu nebolo presvedčiť niekoho o tom, že to tak skutočne bolo. Cieľom bolo rozšíriť predstavu o tom, že existuje veľké množstvo ľudí s takýmto názorom, čo prispieva k relativizácii problému.
"Je to taká cenzúra naruby," opisuje ruský novinár Peter Pomerantsev. "Ruská vláda nedokáže zabrániť tomu, aby sa nejaká informácia objavila na internete. Dokáže ale takú informáciu utopiť v záplave konšpiračných teórií a neoverených zvestí."
Uniknuté dokumenty ukazujú, že trolovia majú jasne dané "kvóty" na svoju činnosť. V roku 2014 sa od nich očakávalo, že napíšu 50 komentárov denne. Každý mal tiež spravovať šesť Facebookových stránok, na ktoré denne dodáva aktuality. Ruská vláda pravosť uniknutých dokumentov rozporovala.
Mediálne pôsobenie po svete - Oficiálne aj neoficiálne kanály
Okrem týchto skrytých a anonymných aktivít samozrejme Rusko prevádzkuje aj celkom oficiálne či polooficiálne médiá, ktoré zdôrazňujú a podporujú ruský pohľad na svetové aj domáce dianie.
V spomínanej správe amerických tajných služieb sa napríklad zmieňuje televízna stanica RT (predtým Russia Today). V Česku je zase známy ruský Sputnik (predtým Hlas Ruska) dostupný v desiatkach jazykov. Severoatlantická aliancia označuje Sputnik a ďalšie ruské médiá za prostriedky ruskej propagandy.
Amerika proti vplyvu ruských médií bojuje napríklad tým, že vyzvala RT k registrácii ako "cudzí agent". Ako ale upozorňuje Jim Rutenberg z New York Times, boj s mediálnou "propagandou", šírenou ruskými médiami, je veľmi náročný, dokonca ťažší, než boj s trolmi a hackermi.
"Bezpečnosť počítačov môžete vylepšiť. Ale RT a Sputnik operujú ako mediálne organizácie, a požívajú teda ochranu, ktorú im západná liberálna demokracia ponúka."
Bezpečnostná informačná služba SR (BIS) vo svojej výročnej správe za rok 2016 uvádza, že Česká republika bola" zasiahnutá vplyvovými operáciami či aktívnymi opatreniami, ktoré boli priamymi alebo nepriamymi komponentmi ruskej hybridnej kampane proti iným cieľom."
"V roku 2016 ruské vplyvové a spravodajské operácie v ČR korešpondovali s popísanými teoretickými schémami. Tieto ruské vplyvové a spravodajské aktivity sú v prvom rade ruskou ingerenciou do českých vnútorných záležitostí (v škále vplyvových opatrení od bielej po čiernu). V strategickej rovine sú však vnímané ako súčasti ruských hybridných kampaní proti Ukrajine, NATO a EÚ," stojí v správe BIS.
EÚ dlhodobo varuje pred ruskou propagandou, ako upozorňuje aj Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám Ministerstva vnútra ČR: Aké konkrétne príklady ruských informačných operácií Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám zaznamenalo?
"Ide napr. o otvorení konzulátu Doneckej ľudovej republiky v Česku (pozri napr. Sputnik), o aféru okolo sochy maršala Koneva v Prahe (pozri spoločný list veľvyslancov Ruska, Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska a Kazachstanu ministrovi zahraničných vecí ČR a odpoveď ministra zahraničných vecí ČR). Ďalej tiež o informácie o tom, že v Česku je mučený hacker Nikulin (pozri článok Izvestija a článok Aeronetu)," vymenúva vedúci CTHH, Benedikt Vangeli.
Nedôvera nie je vedľajší produkt
Aj on pripomína, že dezinformácia nemusí mať jeden konkrétny politický cieľ a dezinformácie si tak môžu dokonca vzájomne konkurovať a protirečiť.
"Cieľom všetkých týchto informačných operácií je však ´podkopávanie demokratických hodnôt a inštitúcií, šírenie neistoty a presadzovanie nezhôd živených strachom," zhŕňa Vangeli.
"Teda oslabovanie spoločnosti a štátu protivníka, subverzie." Čím sa dostávame k otázke, ktorá možno napadla aj našich čitateľov. Prečo vychádza článok o "ruskom vplyve na internete" práve po českých prezidentských voľbách?
Odpoveď je jednoduchá: pretože sa o tejto téme práve kvôli voľbám viac hovorí, a tak vyplávajú najavo mýty o tom, ako taký vplyv funguje. Niektorí ľudia sa domnievajú, že "Rusko ťahá za nitky", iní zase, že "k žiadnemu ovplyvneniu nedochádza".
Skutočné techniky, ktoré sme za použitia vyššie odkázaných zdrojov popísali, sú ale o poznanie iné. Nemajú zvyčajne tak konkrétne zámery, aké sú im často pripisované.
Zmätok, nedôvera a totálna rezignovanosť obvykle nie sú ich vedľajším produktom, ale ich hlavným cieľom.