Hackerské útoky, úniky súkromných dát, tajné kampane, dezinformácie, špionáž, monopolné správanie veľkých firiem, strata súkromia. Zoznam sťažností, ktoré sa týkajú fungovania moderného internetu, nie je práve krátky.
Medzi poprednými kritikmi je aj muž, ktorého slová majú medzi odborníkmi na počítačové siete veľkú váhu. Málokto totiž urobil pre internet toľko, ako Tim Berners-Lee. Tých, ktorí tvrdia, že prichádzajú s "internetom novej generácie", je veľa.
Keď to isté hovorí človek, ktorý vynašiel ten "prvý internet", oplatí sa ho počúvať. Zvlášť keď uvážime, že nejde o neuvážený nápad.
Sir Tim Berners-Lee, ktorý dostal rytiersky titul za svoje "zásluhy o celosvetové rozšírenie a rozvoj internetu", zasvätil posledných tridsať rokov tomu, že sa staral o rozvoj internetových štandardov. Teraz prichádza s projektom, ktorý má zásadné ambície, uvádza iDnes.cz.
Internet vznikol ako projekt frustrovaného programátora
"V roku 1989 som spísal návrh na globálny informačný hypertextový systém," spomínal s dvadsaťročným odstupom Tim Berners-Lee. Britský vedec, programátor a vizionár vynašiel počas svojho pôsobenia v CERN protokol HTTP a je právom označovaný za jedného z "otcov internetu".
Spočiatku sa nezdalo, že by jeho návrh mal zmeniť svet. Rok a pol naň nikto nereagoval. "Tak funguje inovácia. Až po osemnástich mesiacoch mi môj šéf povedal, že sa tomu projektu môžem venovať cez pracovnú dobu, trochu sa s tým pohrať. A tak som načrtol jazyk HTML, navrhol adresy URL, naprogramoval webový server a vypustil to do sveta," spomína Berners-Lee.
Primárnou motiváciou pre jeho projekt univerzálneho informačného systému, dnes známeho ako World Wide Web, bola pre Berners-Leeho frustrácia. "Pracoval som ako informatik v obrovskom laboratóriu s množstvom rôznych počítačov. A každý počítač mal svoj vlastný systém dokumentácie."
Navzájom boli tieto systémy nielen nekompatibilné, ale nebolo ani možné v nich ľahko vyhľadávať. "Kvôli každému som sa musel naučiť nový program alebo pracovať s iným formátom dát. Bol som frustrovaný z toho nevyužitého potenciálu."
Všetko to pritom boli dokumenty, uvedomoval si Berners-Lee. Bolo teda - aspoň teoreticky - predstaviteľné, že by mohli byť všetky v rovnakom formáte. "Akonáhle som mal tento nápad, nemohol som sa ho zbaviť," spomína vynálezca webu.
Spočiatku musel svojich kolegov presviedčať, že to má význam. To, čo dnes považujeme za samozrejmé, vtedy nevyzeralo nijako zvlášť prevratne.
"Ukázal som im napríklad, že kliknem na označenú časť webovej stránky a dostanem sa na inú webovú stránku. Ale to nikoho neohromilo, hypertextové systémy už vtedy existovali. Bolo ťažké vysvetliť, že ten odkaz môže viesť úplne kamkoľvek, na prakticky akýkoľvek dokument na svete."
Ale postupne sa okolo projektu WWW nabalila partia nadšencov, najskôr v CERN, potom v ďalších akademických pracoviskách. A čoskoro začali na webe vznikať stovky, tisíce, milióny stránok.
Od istej doby už Berners-Lee nemusel ľuďom vysvetľovať, na čo všetko by sa dal web použiť a že odkazy sú užitočné. Každý mesiac sa objavovali nové a nové spôsoby, ako využiť internetové stránky.
A ako prostredníctvom internetu zarobiť. Peniaze, ktoré online revolúcia sľubovala, výrazne urýchlil už tak unáhlený rozvoj internetu. Podľa jeho vynálezcu sa však práve niektoré veľké firmy, ktoré na internete vyrástli, v záujme zvyšovania ziskov spreneverili pôvodným internetovým ideálom otvorenosti.
"Na začiatku panovala na internete donquichotská éra," rozpráva Berners-Lee. "Všetko bolo veľmi decentralizované. Jednotlivec mal skutočne v rukách všetko. Nebola tu žiadna centrálna autorita, ktorú by ste museli žiadať o povolenie niečo vyskúšať. Tento pocit individuálnej slobody, to je niečo, o čo sme prišli."
"Sledoval som vývoj internetu a bolo mi z toho zle!"
Internet sa môže stať nástrojom porozumenia, ale aj nástrojom skazy, uvedomoval si Berners-Lee. Keď si vybaví, akým spôsobom je internet zneužiteľný na manipuláciu alebo cenzúru, je mu z toho fyzicky nevoľno, opísal v rozhovore pre Vanity Fair.
"Som z toho zničený," zveril sa. "Ukazuje sa, že internet ľudstvo sklamal tam, kde mal ľudstvu pomôcť." Postupná centralizácia internetu, ktorá vyplýva napríklad z dominantného postavenia veľkých internetových firiem, má za následok "fenomén, ktorý ide priamo proti záujmom ľudí", myslí si Berners-Lee.
A proti myšlienkam tých, ktorí internet a web navrhli ako decentralizovaný systém. Jeho reakcia na toto sklamanie je hodná rytiera, ktorý sa nevzdáva. Posledných desať rokov zasvätil Berners-Lee prednáškam, osvete... a tiež programovaniu.
Spolu so svojimi kolegami z MIT a z novo založenej firmy Inrupt sa podieľa na projekte nového, decentralizovaného internetu.
Ako sme prišli o slobodný internet?
"Vždy som veril, že internet je pre každého. Preto ja a mnoho ďalších tvrdo bojujeme za jeho ochranu," napísal Berners-Lee v septembri 2018 na svoj blog.
Internet podľa neho prispel k lepšiemu, prepojenejšiemu svetu. "Ale napriek všetkému dobrému, čo internet priniesol, sa z webu stal nástroj, ktorý podporuje nerovnosť a rozdelenie spoločnosti. Ovládajú ho mocní hráči, ktorí majú svoje vlastné ciele."
Podľa zakladateľa webu situácia dospela do bodu, kedy je nutné hľadať zmenu. On sám k tomu chce prispieť svojím projektom Solid. "Internet sa stal mimoriadne dôležitou súčasťou našich životov. Úlohou technológov by nemalo byť len pridávať nové funkcie. Pretože sa na internete odohrávajú naše najosobnejšie veci, súkromné veci, lekárske záležitosti, uvedomujeme si, že je to niečo ako ľudské právo," uviedol Berners-Lee v rozhovore pre Bloomberg.
Udržať internet otvorený a neutrálny je podľa Berners-Leea dôležitou úlohou. Túto otvorenosť ohrozuje cenzúra, zväzovanie, manipulácia a ďalšie problémy.
Ale tiež veľké internetové spoločnosti, ktoré majú vo svojich odvetviach takmer monopol, ako Facebook v sociálnych sieťach, Google medzi vyhľadávačmi, Amazon vo sfére online nákupov. To sa premieta do problémov so súkromím.
"Naše súkromie je nesmierne dôležité. Ľudia si to snáď už uvedomujú. Vedia, že by mali mať svoje dáta pod kontrolou. Najprv to bolo jasné pri lekárskych dátach, ale postupne sa to presúva aj na ostatné typy súkromných dát."
Dáta musia patriť priamo užívateľom, nie firmám
Teraz má bežný užívateľ len obmedzenú kontrolu nad svojimi dátami. Zvyčajne má dáta uložené buď u seba na počítači, a potom s nimi nemôže ľahko nakladať online. Alebo ich má na serveroch nejakej veľkej spoločnosti, ktorá jeho dáta analyzuje a ovláda.
"Solid mení súčasný model, v ktorom užívatelia musia odovzdať svoje dáta digitálnym obrom, aby výmenou za tieto dáta dostali požadovanú službu," vysvetľuje Berners-Lee.
"Ako už sme zistili, to nie je v najlepšom záujme používateľov." Podľa neho je nutné posunúť web smerom na decentralizované ukladanie súkromných dát. Projekt Solid ponúka open-source riešenie, ktoré poskytuje kontrolu nad užívateľskými dátami späť do rúk užívateľov.
Pozrite si aj naše video o tom, ako si lepšie zabezpečiť Facebook:
Platforma Solid nie je "nový internet" v pravom slova zmysle, beží na technológiách súčasného internetu. Dáva užívateľom voľbu ohľadne toho, aké dáta budú uložené, kde budú uložené a kto k nim bude mať prístup. Mottom projektu je "osobné oslobodenie cez osobné dáta".
Má idealistický projekt šancu decentralizovať web?
Decentralizácia nie je nový pojem, naopak, je to princíp, ktorý bol od samého počiatku v DNA internetových a webových protokolov.
Všetci súčasní digitálni giganti vyrástli práve vďaka tomu, že sa pohybovali v decentralizovanom prostredí a mohli vstúpiť do existujúcich odvetví alebo vytvoriť odvetvia úplne nové. S nástupom blockchainu a kryptomien decentralizácia v posledných rokoch chytá nový dych.
Ako Solid funguje:
Decentralizované ukladanie dát je výhodné pre užívateľov aj vývojárov
- užívateľ si vytvorí svoju modulárnu schránku s dátami (tzv. Solid POD)
- POD môže byť uložený buď na disku používateľa, na vlastnom serveri (Node Solid Server), alebo u internetového poskytovateľa (tzv. Solid POD Provider)
- užívateľ udeľuje službám a aplikáciám povolenie na prístup do svojho PODu alebo jeho konkrétnym častiam
- dáta, ktoré si zmeníte prostredníctvom jednej služby, môžu byť okamžite prístupné ostatným službám (pokiaľ k tomu dáte povolenie)
- používateľov súkromný Solid POD sa podobá súkromnej webovej stránke, je však strojovo čitateľný a modulárny, môžete teda dať ostatným užívateľom a službám prístup na čítanie aj zápis konkrétnej časti dát
- Solid POD možno tiež použiť na identifikáciu na webe, namiesto "pripojiť sa Facebookom" sa tak budete môcť pripojiť alebo prihlásiť pomocou svojho PODu (do tých služieb, do ktorých poskytovateľ funkciu implementuje)
"Som neskutočne optimistický a teším sa na budúcu éru webu," píše vo svojom predstavení projektu Solid jeho zakladateľ. Berners-Lee teraz bude pracovať nielen pre konzorcium W3C, nadáciu Web Foundation a organizáciu Open Data Institute, ale aj pre spoločnosť Solid, ktorá môže z jeho pozície v týchto organizáciách ťažiť.
(Berners-Lee uisťuje, že "v každej z týchto rolí bude vždy konať v záujme danej organizácie") Decentralizácia súkromných dát je nesmierne ambiciózny, technicky komplikovaný a hlavne užívateľsky neprívetivý projekt.
Vyžaduje používateľskú aktivitu a aspoň základné pochopenie toho, čo to všetko používateľské dáta sú. Súkromné dáta nie sú len obrázok, ktorý nahráte na Facebook, ale je to aj história toho, ktoré obrázky ste si na Facebooku prezerali, na ktoré výsledky ste kedy na Googli klikli alebo koľkým ľuďom ste kúpili darček na Amazone.
Sú to informácie o každom vašom kroku, vašej polohe, vašej aktivite, vašich zvykoch. Veľké firmy poznajú cenu týchto dát, ale poznajú ju aj užívatelia? Revolučný návrh s názvom Solid teraz pôsobí veľmi neurčito a komplikovane.
Ale to nevadí, možno to patrí k procesu vývoja. Spomínate na prvý návrh, ktorý Tim Berners-Lee rozoslal svojim kolegom v roku 1989? Ten, ktorý zostal bez odozvy?
Nuž, neskôr sa ukázalo, že nezostal tak úplne bez odozvy. Potom, čo zomrel Mike Sendall, vtedajší šéf Berners-Leea, bola v jeho pozostalosti nájdená kópia dnes legendárneho "návrhu na správu informácií".
Na horný okraj papiera, na základe ktorého vznikla najdôležitejšia informačná diaľnica všetkých čias, si Sendall rukou napísal poznámku: "Vágne, ale vzrušujúce ..." Dovolíme si ju recyklovať.