Občas neváhala šprintovať proti smeru pohyblivého chodníka, keď nejaká vodná obluda zamierila tým smerom a blesk jej fotoaparátu sa chvíľami ani nestačil nabíjať. Nakoniec pri pokladni skúpila všetku literatúru o mori, ktorú tam práve mali.
Zlenivení blahobytom
Keď som sa potom vrátil na univerzitný seminár o popularizácií vedy (European Forum of Science Journalism), práve tam vedec arabského pôvodu prednášal o svojom výskume Mesiaca. Bohorovná otázka jedného novinára "K čomu je to dobré?", ho očividne rozrušila. "K čomu bola dobrá Kolumbova cesta?", odpovedal zvýšeným hlasom. "V Číne a Indii sa nepýtajú, k čomu je to dobré! Cesta na Mesiac je jednoducho vzrušujúce dobrodrúžstvo, ktoré spája ľudí a dáva životu zmysel!"
Spomenul som si na tie príhody pri čítaní štúdie ROISE (Relevance of Science Education), ktorá sledovala záujem mladých ľudí o štúdium exaktných vied v rôznych krajinách. Výsledky boli šokujúce: čím nižšia životná úroveň, tým väčší záujem o prírodné a technické vedy - a naopak. Vo Veľkej Británii museli za posledných šesť rokov zatvoriť 80 odborov pre nedostatok študentov, a podobne je tomu i v ďalších európskych krajinách. Naproti tomu v Indii, Bangladéši alebo v Ghane po vedeckej dráhe túži i nadpolovičná časť tínedžerov. Richard Sykes z Imperial College London to zhrnul do neradostného konštatovania: "To, čo u nás produkujú základné školy, sa hodí viac do krčiem než do posluchárni."
Odlev záujemcov o exaktné vedy pritom môže predstavovať prinajmenšom rovnakú civilizačnú katastrofu ako napríklad globálne otepľovanie. Naša spoločnosť funguje len vďaka vede a technike - a až odídu ľudia, ktorí vedia zložité technológie navrhovať a udržiavať v chode, nastane koniec. Zďaleka nepôjde len o obyčajný návrat k barbarstvu: je snáď lepšie si ani nepredstavovať povedzme takú leteckú kliniku, ropnú rafinériu, nemocnicu alebo jadrovú elektráreň, kde sa z nedostatku "personálneho materiálu" skôr alebo neskôr bude musieť zľaviť z kvalifikačných požiadaviek...
Niektoré dôvody neblahého vývoja sú zrejmé. Tínedžeri žijúci v blahobyte majú všetko isté – a ak už nejaký ten titul musí byť, tak radšej na škole, ktorá nechce zložité vzorce, presné myslenie a merateľné výsledky. Naopak pre mladých ľudí tretieho sveta predstavuje úspech v prírodných vedách jediný spoľahlivý výťah z biedy, ktorá ich obklopuje. To je ale iba časť pravdy. Tá druhá je síce horšie uchopiteľná, ale najskôr podstatnejšia: múzy v zlatej klietke stučneli a zleniveli, duch času (pekné nemecké slovo Zeitgast) začal pracovať pre iných...
Prvá vec, ktorá sa s tým dá robiť, je vývoj využiť. Pokiaľ majú študenti z tretieho sveta o vedu a techniku záujem, my zas máme školy – a k ním i miesta, kde sa uplatnia. Neočakávajme za to ale nejakú zvláštnu vďačnosť. Vysvetľovať im, že ich náročná a vysoko kvalifikovaná práca má byť spoločensky cenená rovnako alebo dokonca horšie než práca nespočetných zástupov kvázimanažérov, direktorov výkonných i nevýkonných, prezidentov a viceprezidentov, politológov, sociológov a ďalších –logov (o nekvalifikovaných pozíciách ani nehovoriac) asi nepôjde veľmi dlho. Krajiny, v ktorých bohatú elitu tvoria nadaní a usilovní prisťahovalci, zatiaľ čo pôvodné obyvateľstvo stoji na nižších priečkach spoločenského rebríčka a prakticky o ničom nerozhoduje, nie sú vo svete žiadnou výnimkou. Čo by však ani tak nevadilo (každému to, čo je jeho), keby takýto vývoj obvykle nesprevádzali najrôznejšie rasistické a iné výstrelky.
Zmeňme svoje priority
Pokiaľ teda chceme ducha času privábiť späť, musíme na štartovnú čiaru vrátiť i tunajších tínedžerov. Pokiaľ sa pozriete na internet, zistíte, že s tým záujmom to nie je až také zlé.
Existujú stovky, možno tisíce spontánne vzniknutých českých webov o prírodných vedách a technike, detské nevynímajúc.
Nie každý nadaný človek ale vydrží donekonečna odolávať poznaniu, že v tejto spoločnosti sa oceňujú úplne iné "kvality".
Článok bol pôvodne publikovaný na DigiWeb.cz.