Prvú umelá družica Sputnik 1 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 4. októbra 1957. Napriek tomu, že bol Sovietmi na obežnú dráhu vyslaný takpovediac „pre nič“ (jeho vedecký význam bol prakticky nulový) znamenal veľký triumf pre Moskvu, najmä ako ukážka sovietskej sily. Radosť a pýcha pre východ, šok pre západný svet, najmä Ameriku. Američania okamžite reagovali. Army Ballistic Missile Agency bola poverená vypustením satelitu využitím už existujúcej prieskumnej rakety Jupiter-C, pod ktorou bol podpísaný raketový vedec Wernher von Braun. Jet Propulsion Laboratory na čele s Williamom Pickeringom sa malo postarať o návrh, praktickú realizáciu a sprevádzkovanie umelého satelitu, ktorý by Jupiter-C vyniesol do vesmíru. Netrvalo ani tri mesiace a na svete bol Explorer 1. Medzitým však stihli Sovieti vypustiť do kozmu Sputnik 2 s najslávnejším psom Lajkou, ktorý už plnil nielen propagačné, ale i vedecké účely.
Explorer 1 sa ocitol na štartovacej rampe na floridskom myse Canaveral 31. januára 1958. Satelit dlhý 203 centimetrov s priemerom 15,9 centimetrov a hmotnosťou 14 kilogramov bol vybavený tromi vedeckými zariadeniami. Primárnym bol Geigerov počítač - detektor kozmického žiarenia - ktorého výsledky merania spracovával tím pod vedením Dr. Jamesa Van Allena z University of Iowa. Merania prvej americkej družice ukázali, že v okolí Zeme sa nachádza oveľa menej radiácie než vedci pôvodne predpokladali. Tieto poznatky viedli k objavu Van Allenovych radiačných pásov v okolí Zeme, ktoré zachytávajú korpuskulárne žiarenie, čo potvrdil aj satelit Explorer 3 vypustený o dva mesiace neskôr. Ďalšími dvoma vedeckými prístrojmi bol teplomer a mikrofón, ktorý mal detekovať zvuk meteoritov.
Misia satelitu Explorer 1 trvala 111 dní. Po tom, čo batérie 23. mája 1958 prestali dodávať energiu, satelit prestal vysielať. 31. marca 1970 vstúpil do zemskej atmosféry, kde zhorel. Počas svojej existencie vykonal vyše 58 tisíc obletov Zeme (dvanásť a pol obletov denne) po orbitálnej elipse, ktorej periapsida (bod najbližšieho priblíženia od stredu príťažlivosti, v tomto prípade Zeme) predstavovala vzdialenosť 354 kilometrov a apoapsida (najvzdialenejší bod priblíženia) 2515 kilometrov.
Explorer 1 mal, ako sme už naznačili, svojich pokračovateľov. Ešte v tom istom roku (1958) sa Američania pokúsili vypustiť ďalšie štyri satelity Explorer. Explorer 2 po zlyhaní zážihu štvrtého stupňa nosnej rakety Jupiter-C skončil fiaskom, Explorer 3 bol úspešne vynesený na obežnú dráhu 26. marca, taktiež úspešná misia satelitu Explorer 4 sa začala 26. júna. Misiu Explorer 5 odsúdila na neúspech kolízia prvého stupňa rakety s druhým stupňom po oddelení. V roku 1975 boli vyslané do vesmíru posledné družice série Explorer s poradovým číslom 44 a 45.
Riaditeľ JPL William Pickering, vedec James Van Allen a raketový pionier Wernher von Braun (zľava doprava) oznámili na tlačovej konferencii vo Washingtone úspešný štart prvého amerického satelitu.
Raketou, ktorá mala do vesmíru vyniesť prvú americkú umelú družicu (1,36 kilogramov važiacu experimentálnu družicu nazvanú "grapefruit") mala byť pôvodne Vanguard. Projekt Naval Research Laboratory bol vzhľadom k prítomnosti sovietského Sputnika 1 na obežnej dráhe Zeme tlačený do čo najskoršieho vypustenia. Pri svojom štarte, 6. decembra 1957 Vanguard explodoval.
Bumper-WAC sa stal v roku 1949 prvým ľudmi-vyrobeným objektom, ktorý sa dostal do vesmíru. Prvý stupeň dvojsupňovej rakety tvorila nemecká balistická raketa V-2 a druhý stupeň americká WAC Corporal.
Počítače. Tento prívlastok sa používal v JPL v 40-tych a 50-tych rokoch väčšmi na označenie osôb ako strojov. Počítačový tím JPL bol čisto ženskou záležitosťou. Zodpovedal za všetky ručne robené matematické výpočty potrebné na zaznačenie trajektórie satelitov.
ZDROJ: NASA