Nielen v kostoloch sa často rozpráva príbeh starozákonného hrdinu Gedeona, mohutného muža až slepej viery. Hrdinom a vojvodcom sa stal vlastne náhodou, podľa knihy Sudcov mu Pán po anjelovi zoslal správu, že má oslobodiť izraelské kmene od krutej vlády Madiánčanov.
Gedeon zostavil armádu v počte 32-tisíc bojovníkov, lenže to bolo stále zúfalo málo, v madiánskom tábore na nich čakala viac ako štvornásobná presila. V tej chvíli sa Gedeon uchýlil k nesmierne prekvapivému ťahu.
Drvivú väčšinu vojakov poslal domov (podľa Biblie pochopiteľne na radu Najvyššieho) a nechal si iba tri stovky, ktorým najviac dôveroval. V noci potom obstúpili nepriateľský tábor a namiesto nenápadného útoku, ako vtedy bývalo zvykom, spustili najväčší rámus, akého boli schopní. Trúbili na rohy, kričali vojnové pokriky, mávali planúcimi pochodňami.
A malo to neuveriteľný účinok - prebudení Midjánci v hrôze, že sa na nich valí presila, prepadli úplnému chaosu, bili sa navzájom, bezhlavo utekali všetkými smermi a vojsko sa úplne rozpadlo. Izraelčania zvíťazili prakticky bez boja.
Gedeonov príbeh môžeme síce tradične chápať ako skúšku úplnej oddanosti Pánovi, ktorý mu sľúbil víťazstvo a Gedeon napriek ohromujúcej presile nezapochyboval. Ale môžeme ho čítať aj inak - ako jeden z najstarších príkladov úspešne riadenej dezinformácie v dejinách.
Ukojenie pocitu bezpečia
Meče by Gedeonovi boli nanič, tak použil inú, mocnejšiu zbraň. Obyčajný ľudský strach. Ten funguje úplne spoľahlivo, v histórii máme desiatky príkladov. Vydesená armáda sa dá na útek, hoci by s chladnou hlavou nemala s protivníkom veľkú prácu. Po Gedeonovi použili rovnakú taktiku napríklad husiti.
Príbeh o tom, ako mocná vojnová pieseň Kto sú boží bojovníci zaháňala na ústup cisársku presilu, pozná vďaka Palackému a Jiráska každý školák. Vydesené obyvateľstvo ľahko uverí, že za najrôznejšie útrapy od morovej epidémie po chudobu môže nepopulárna etnická menšina, a je len otázkou času, kedy príde výbuch násilia. O tom sa opakovane presviedčali európski Židia od stredoveku po holokaust.
A v predvolebnom boji dvoch prezidentských kandidátov stačí rozoslať hromadné e-maily o tom, že jeden z nich chce do krajiny priviesť hordy krvilačných migrantov odniekiaľ z púšte. Je jedno, že je to dokonale absurdné, všetci máme v čerstvej pamäti, ako to pred pár rokmi zafungovalo.
"Vojnová" dezinformácia však nemusí len desiť, jej cieľom môže byť naopak nepriateľa uchlácholiť.
Najznámejší príklad pochádza zo starého Grécka a pozná ho každé dieťa. Presne takto fungoval trójsky kôň, ktorého Gréci darovali Trójanom údajne na dôkaz prímeria, čím do mestských hradieb vpašovali elitnú armádn...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.