StoryEditor

Dočkáme sa u nás informačnej spoločnosti?

26.07.2007, 22:12
Slovensko patrí v Európskej únií medzi ekonomických tigrov. Výrazne však zaostáva v oblasti informatizácie a vedomostnej spoločnosti, kde, či už podľa prieskumov OECD alebo Eurostatu, obsádza posledné priečky. Vstupom do Európskej únie Slovensko získalo nástroje, ktorými môže túto situáciu napraviť.

Miliardy tečú, výsledky sa nedostavujú
Do dnešného dňa sa však nedá na Slovensku hovoriť o elektronickej verejnej správe, vysokej penetrácií širokopásmového internetu a podobne. V minulom roku bolo do informačných systémov vo verejnej správe vložených vyše osem miliárd korún zo štátneho rozpočtu, ktoré mali byť použité na rozvoj eGovernmentu. Finančné prostriedky však zdá sa cieľ nesplnili. Potvrdzuje to aj Pavel Bojňanský, generálny riaditeľ sekcie pre informačnú spoločnosť, ktorá od februára tohto roku pôsobí pri Ministerstve financií SR (v minulosti fungovala pri Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR). Ten na júnovej konferencii ITAPA Afternoon vo svojom prejave uviedol, že aj napriek uvoľneným financiám nemáme dodnes plne funkčné základné kamene eGovernmentu.

25-krát viac širokopásmových internetových prípojok, do roku 2013
Penetrácia širokopásmového internetu na Slovensku je päťkrát menšia ako v krajinách najsilnejšej „európskej pätnástky“. Na 100 obyvateľov podľa správy OECD pripadalo v roku 2005 len 2,9 internetových prípojok na širokopásmový internet. V minulom roku sa rozbehol program Internet pre vzdelanie, ktorý mal dopomôcť rozšíreniu širokopásmového internetu dotáciou 6016 korún pre 40.000 záujemcov o širokopásmový internet. Internet sa na Slovensku rozrastá v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ rýchlejšie, ročne v priemere o 34 percent za čo môže najmä príchod technológie DSL. Ak si chce však tento rast zachovať a do roku 2013 dosiahnuť cieľ 75 širokopásmových internetových prípojok na 100 obyvateľov, ako sa to píše v operačnom programe Informatizácia spoločnosti, bude potrebné aj iné.

Nezaujímavý obsah = nezáujem o internet
Informačná spoločnosť by nemala zmysel bez prístupu obyvateľstva na internet. Rovnako by však bol internet zbytočný a dopyt po ňom malý keby neexistoval vhodný obsah. Jednoducho, platí pravidlo spojených nádob. Na Slovensku sa však zatiaľ jedno, ani druhé v plnohodnotnej miere nenachádza; výrazne zaostáva za európskym priemerom. To druhé by mal byť práve eGovernment, možnosť vybaviť si elektronicky všetky potrebné formality, kvôli ktorým musí dnes Slovák stráviť na úradoch v priemere 5 dní v roku. A keďže by mohol občan namiesto toho pracovať o jeden pracovný týždeň viac, štát prichádza takýmto spôsobom ročne na priamych daniach o 3 337 miliónov korún. Nehovoriac už o výdavkoch na činnosť verejnej správy, na ktorú vynakladá Slovensko až 70 percent výdavkov verejného rozpočtu. Vo verejnej správe bolo v minulom roku zamestaných 379 000 občanov SR, do roku 2013 je cieľom znížiť toto číslo na 270 000. 

Popri vysokých zriaďovacích poplatkoch je práve nedostatok kvalitného obsahu jedným z dôvodov prečo Slováci internetom nedisponujú resp. nemajú záujem o toto pripojenie.

Operačný program Informatizácia spoločnosti
V týchto dňoch Európska komisia rozhoduje o schválení operačného programu Informatizácia spoločnosti, ktorý vytýči hlavné ciele v oblasti informatizácie na obdobie rokov 2007 - 2013. Vyše sedemdesiatstranový operačný program obsahuje tri hlavné témy, tri navzájom prepojené prioritné osi tvoriace jeden celok, do ktorých bude v rokoch 2007 – 2013 investovaný finančný balík vo výške cca 1,2 miliardy EUR (993 miliónov EUR zo štrukturálnych fondov EÚ, zvyšok zo štátneho rozpočtu).

Najdôležitejší je eGovernment
V prvom rade je to "Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb", na ktorú je vyčlenený najväčší balík financií, 826 miliónov EUR. Cieľom eGovernementu je, aby verejná správa bola efektívnejšia, transparentnejšia, bez zbytočnej byrokracie, dlhých radov na úradoch. Jednotlivé informačné a organizačné systémy verejnej správy by mali byť vzájomne prepojené. Najdôležitejšou podmienkou je dobudovať ústredný portál verejnej správy, z ktorého si občania jednoduchou formou vybavia potrebnú agendu. Občan len vyplní a odošle elektronický formulár, všetko ostatné sa udeje „back office“, bez priamej účasti používateľa. Aby to mohlo fungovať je potrebné vybudovať i prepojiť jednotlivé databázové registre s informáciami o obyvateľstve, ekonomických subjektoch, nehnuteľnostiach, adresách atď., ako na úrovni verejnej správy tak samosprávy. Elektronická verejná správa bezpodmienečne vyžaduje i rozšírenie elektronického podpisu, ktorý si už našiel svoje miesto v slovenskom zákonodarstve, neexistuje však stratégia jeho zavádzania.

To čo brzdí rozvoj eGovernementu a širšie zapojenie internetu do zabehaného byrokratického kolotoča je legislatíva (výnimku tvorí spomínaný zákon o elektronickom podpise či zákon o informačných systémoch vo verejnej správe), ktorá neráta s takýmito modernými možnosťami. Zlyháva i spolupráca medzi vládou a samosprávou, ktorá brzdí audit informačných systémov v jednotlivých štátnych a samosprávnych inštitúciách. V súčasnosti len štyri služby verejnej správy je možné vyriešiť elektronickým formulárom (povolenia životného prostredia, colné vyhlásenia, verejné knižnice, DPH), ktorý umožňuje zrealizovať celý administratívny úkon elektronicky.  Do roku 2013 bude musieť Slovensko zabezpečiť online dostupnosť 20 základných verejných služieb hodnotených Radou EÚ a ich implementáciu do Ústredného portálu verejnej správy.

Aby sa zachovalo kultúrne dedičstvo
Druhú prioritnú os tvorí "Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry". V rámci tohto bodu sa bude do roku 2013 klásť dôraz na informatizáciu a internatizáciu knižníc, vybudovanie Slovenskej digitálnej knižnice, digitalizáciu bohatých archívnych fondov, rekonštrukciu filmových materiálov, digitalizáciu audio a audiovizuálnych materiálov, kultúrneho, intelektuálneho a vedeckého dedičstva, sprístupňovanie digitalizovaného obsahu na internete atď.. Na tieto účely je vyhradená čiastka 192 miliónov EUR.

Rýchly internet aj do malých obcí
Tretiu časť prioritnej osi tvorí "Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu". Ako pre Hospodárske noviny potvrdila Katarína Mandíkova, riaditeľka odboru implementácie Operačného programu informatizácia spoločnosti Ministerstva financií SR, v najbližšom období sa v rámci tohto cieľa neráta s pokračovaním projektu Internet pre vzdelanie: V súčasnosti Sekcia informatizácie spoločnosti pokračuje v projekte Internet pre vzdelanie v takej forme, ako bol definovaný na svojom začiatku v roku 2006. To znamená, že občania sú podporovaní dotáciami a projekt bude ukončený záverom roku 2008. Na základe výsledkov projektu vypracujeme dopadové analýzy a následne zvážime možné pokračovanie štátnych dotácií takouto formou aj v budúcnosti. V rámci rozhodovania o pokračovaní projektu budú dôležité i iné faktory ovplyvňujúce cenu a podmienky zriadenia a prevádzky internetového pripojenia na Slovensku.“ Sekcia informatizácie sa chce v rámci operačného programu zamerať na rozširovanie regionálnych a lokálnych širokopásmových sietí a priniesť tak dostupnosť širokopásmového internetu i do obcí neatraktívnych pre komerčných prevádzkovateľov. V mestách sa chce sústrediť na rozvoj a budovanie prístupových optických sietí a metropolitných optických sietí. Do rozvoja širokopásmového internetu sa v období rokov 2007 – 2013 investuje 113 miliónov EUR.

Jednou z rámcových aktivít tohto bodu bude aj podpora vytvárania užitočného digitálneho obsahu a vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie zručností a vedomostí o internete a motiváciu k používaniu internetu a elektronických služieb, keďže na Slovensku existujú vypuklejšie rozdiely medzi intenzitou využívania IKT medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v porovnaní s priemerom EÚ15.

menuLevel = 2, menuRoute = style/tech, menuAlias = tech, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
27. apríl 2024 17:39