Tím vedcov z univerzity v Hulle priniesol nový pohľad na najnovšie antidepresíva, z ktorých napríklad Prozac užíva 40 miliónov pacientov po celom svete. Vedci skúmali 47 klinických štúdií, ktoré predchádzali udeleniu licencií na výrobu a distribúciu štyroch najrozšírenejších antidepresív, a svoje závery zverejnili predvčerom v Public Library of Science Medicine. Tím našiel len málo dôkazov, že by skúmané lieky mali väčší účinok než pilulky obsahujúce úplne neúčinné a neškodné látky.
"Vzhľadom k výsledkom štúdie sa zdá veľmi málo oprávnené predpisovať tieto antidepresíva niekomu inému než osobám trpiacim veľmi ťažkými depresiami, u ktorých nezaberajú alternatívne spôsoby liečby," uviedol profesor psychológie Irving Kirsch z univerzity v Hulle. Podľa neho z toho vyplýva záver, že ľudia trpiaci ľahšími a strednými formami depresie si môžu pomôcť aj bez chemických prostriedkov.
Hovorca firmy GlaxoSmithKline, ktorá vyrába antidepresívum Seroxat, prehlásil, že autori štúdie nevzali v úvahu "veľmi pozitívne účinky, ktoré tieto lieky prinášajú chorým a ich rodinám" a že závery autorov štúdie "nezodpovedajú tomu, čo bolo konštatované na klinickej úrovni". Hovorca zároveň vyhlásil, že štúdia z Hullu vychádzala "len z malého podsúboru celkového množstva dostupných dát".
Zo štatistík je zrejmé, že antidepresíva predstavujú významnú položku vo farmaceutickej produkcii. Len v Británii za ne v roku 2006 ľudia utratili 291 miliónov libier, z toho na najnovšiu generáciu antidepresív pripadlo 120 miliónov libier.
Ako lekári, tak zástupcovia výrobcov antidepresív upozorňujú, že pacienti, ktorí majú predpísané antidepresíva ako Prozac, Seroxat či Exefor, by ich v žiadnom prípade nemali prestať užívať zo dňa na deň a než tak urobia, mali by sa poradiť so svojim ošetrujúcim lekárom.
Pre vedcov z univerzity v Hulle mal zásadný význam americký zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Na jeho základe sa dostali k štúdiám, ktoré mal k dispozícií Úrad pre liečivá a potraviny, ktorý vydával licencie k distribúcií antidepresív v USA. Tieto štúdie neboli v minulosti ani v Spojených štátoch, ani v Británii verejne dostupné. Tim Kindall z Royal College of Psychiatrists je preto presvedčený, že farmaceutické firmy by mali všetky štúdie zverejňovať povinne.
Vedci z Hullu sa sústredili na chemické pôsobenie zmeňovaných antidepresív na zvyšovanie hladiny serotonínu (neurotransmiter) v mozgu. U pacientov so strednou formou depresie konštatovali síce pozitívny účinok, tento efekt však nebol väčší než u kontrolnej skupiny pacientov, ktorým boli podávané "prázdne" pilulky. Vedci z Hullu preto súdia, že pozitívny účinok je možné pripísať predovšetkým psychologickému faktoru. "Ľudia cítia zlepšenie, pretože sú presvedčení, že dostali potrebný liek," uviedol profesor Kirsch.
Článok bol pôvodne publikovaný v Hospodářkých novinách.