Zrejme nie každý má odvahu ísť do dražby a získať tam niečo za lepšiu cenu, než ponúka trh. Jedným z dôvodov niekedy nižšej účasti na dražbe sú aj obavy dražiteľov. "Medzi ne patrí obava o uvoľnenie nehnuteľnosti, o hygienický stav nehnuteľností po neprispôsobivých občanoch, o zrušenie ostatných záložných práv. Pri exekúcii to môže byť navyše neistota, či súd schváli udelený príklep, a hlavne v akej lehote,“ hovorí Miroslav Šibík, konateľ spoločnosti PDA v Žiline. Ako ďalej tvrdí, dlžníci sa, naopak, môžu obávať iba predaja ich majetku za nízku cenu. "Tomu by mal však zabrániť Exekučný poriadok i zákon o dobrovoľných dražbách, ktoré stanovujú prípustné zníženie ceny stanovenej znaleckým posudkom. Pri exekúcii povoľuje zníženie vyvolávacej ceny súd. Pri dobrovoľnej dražbe možno najnižšie podanie pri nehnuteľnostiach, v ktorých má dlžník trvalý pobyt, znížiť najviac na 3/4 hodnoty znaleckého posudku a v ostatných prípadoch na 50 percent tejto hodnoty. Rozhoduje o tom navrhovateľ dražby.“
Dražby najviac využívajú lízingovky
Dražba je vlastne verejný predaj, pri ktorom sa určitá vec ponúka na kúpu neurčitému počtu osôb. Táto vec sa predá udelením príklepu, a to tomu, kto ponúkne najviac. Zákon vlastne pozná dva druhy dražieb, a to nútenú (prostredníctvom výkonu rozhodnutia exekútorom) a dobrovoľnú. Ich princíp je v zásade rovnaký, rozdiel je však v tom, že dobrovoľná dražba predstavuje pre dlžníka menej náklad...
Zostáva vám 85% na dočítanie.