Vedieť zoomovať znamená rozhodnúť sa pre ten správny výrez pri správnej ohniskovej vzdialenosti objektívu. Pre zmysluplnú lekciu zo zoomovania bude nevyhnutné položiť si otázku, ako vlastne zoomujeme. Na základe čoho sa rozhodujeme pri nastavení ohniskovej vzdialenosti objektívu, keď fotografujeme určitý motív? Väčšina fotografov – začiatočníkov zoomuje pravdepodobne celkom intuitívne. Mení ohniskovú vzdialenosť objektívu podľa toho, koľko toho sa im z daného motívu zmestí/nezmestí do výrezu. Napr. pri fotografovaní skupinového portrétu v interiéri si radšej nastavia širšie ohnisko, aby sa im vošla celá skupinka, hoci by aj priestor ešte umožňoval vzdialiť sa o 1 – 2 metre a získať tak širšie zorné pole pri danom pôvodnom ohnisku. A výsledok by bol možno lepší, pretože do záberu by sa nedostali nijaké ďalšie nežiaduce predmety a tiež by napr. nedošlo k skresleniu a zakriveniu postáv, spôsobenému veľmi širokým ohniskom. A platí to aj naopak, niekedy je lepšie si k objektu prikročiť bližšie, ako si naň zazoomovať. Zmenou ohniska sa nám totiž menia aj ďalšie parametre a pre správne rozhodnutie je dobré o tom čosi vedieť. Pretože „zoomovať nohami“ sa nám niekedy môže fakt vyplatiť.
Ak fotografujeme kompaktným digitálom, zväčša len palcom alebo ukazovákom pravej ruky prepíname tlačidlo zoomu do polohy W ako wide = široký uhol = malé ohnisko alebo T ako tele = veľké ohnisko. Pre zjednodušenie používam pojem ohnisko, aj keď ohnisková vzdialenosť a ohnisko nie sú technicky celkom totožné pojmy. Na účely objasnenia témy nám to v tomto článku však bude postačovať. Pri digitálnych zrkadlovkách otáčame ohniskovým krúžkom na objektíve, pričom aktuálnu veľkosť ohniskovej vzdialenosti môžeme odčítať v milimetroch. Rozsah objektívu s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou je, samozrejme, udávaný tiež v mm. Napríklad 18 – 55 mm alebo 55 – 105 mm atď. O koľkonásobné priblíženie v danom konkrétnom rozsahu zoomu pôjde, to sa udáva označením násobku, napr. 3x. Je však lepšie orientovať sa radšej v rámci rozsahu a snažiť sa porozumieť tomu, aký obraz sa skrýva za konkrétnymi číslami v mm.
Keďže ohnisková vzdialenosť ovplyvňuje najmä zorný uhol čiže výrez, ktorý môžeme z danej scény odfotografovať, objektívy môžeme rozdeliť do základných skupín aj podľa toho, či sú:
širokouhlé – tie majú zorný uhol širší, ako je náš zrak, takže budeme pomocou nich schopní zaznamenať širší výrez skutočnosti než ako sme bežne zvyknutí vnímať očami. Tiež aj perspektíva a jej skreslenie budú výraznejšie. Predmety, ktoré sa nachádzajú bližšie, sa budú javiť výrazne väčšie. Prejaví sa to najmä pri najširších špeciálnych ohniskách, ktorým hovoríme rybie oká, pretože ich zorný uhol býva 180° – 220°. Široké sklá majú teda zorný uhol väčší než 46° – 53° a ich ohnisková vzdialenosť meraná v milimetroch je menej než 35 – 50 mm.
Tu by bolo namieste ujasniť si pojem crop faktoru, tzv. činiteľa orezu, keďže zorný uhol súvisí aj s veľkosťou snímača a tie majú digitálne fotoaparáty rôzne. Ak vás táto téma zaujíma, hneď v prvom zo série kurzov Zrkadlovka sa jej venujeme, spolu s praktickými cvičeniami pre porovnanie rôznych ohniskových vzdialeností objektívov. Zatiaľ nám však bude postačovať, ak si povieme, že čím menší bude snímač, o to väčšia bude efektívna ohnisková vzdialenosť a zorný uhol bude menší.
Vieme teda, že širokouhlé objektívy nám poskytnú už aj pri bližšej vzdialenosti od fotografovaného objektu široký zorný uhol. Používame ich preto najmä pri fotografovaní krajiniek, architektúry, momentiek z ulice alebo aj pri fotografovaní v interiéri. Širšie ohnisko môžeme výnimočne použiť aj pri portrétoch. Najmä ak sa portrétovaný nachádza v priestore, ktorý o ňom tiež niečo vypovedá, napr. vo vlastnej domácnosti, kde je plno zaujímavých detailov korešpondujúcich s portrétovanou osobou. Musíme však rátať s tým, že čím širšie ohnisko použijeme, o to viac sa prejaví skreslenie, a teda aj deformácia. Ak nám vyslovene nejde o dosiahnutie takéhoto efektu, bude to pôsobiť výrazne neprirodzene.
Základné – normálne objektívy sme si už spomenuli. Len doplním, že sú najuniverzálnejšie a môžeme ich použiť takmer vo všetkých žánroch fotografie.
Pri ohniskovej vzdialenosti, ktorá je väčšia než 50 mm (vzhľadom na crop faktor, na väčšine digitálnych zrkadloviek, ktoré majú snímač menší než 36 x 24 mm, pôjde o ohnisko väčšie než 35 mm), sa zorný uhol zužuje, fotografované predmety sa nám javia v priblížení a kým široké ohniská nás akosi do záberu vťahujú, dlhé majú vďaka vzdialenosti skôr opačný, akýsi paparazzi efekt. Tieto objektívy sa volajú teleobjektívy a sú okrem detailov krajiniek a živej prírody obľúbené najmä pri portrétoch, pretože majú malú hĺbku ostrosti a vďaka tomu aj členité pozadie za portrétovaným bude menej rušivé, pretože bude rozostrené – homogénnejšie.
Zoom objektívy s veľkým rozsahom ohniskovej vzdialenosti – napr. 18 – 200 mm pokrývajú všetky spomenuté možnosti. Od širokouhlého až po teleobjektív. Je to vlastne niekoľko objektívov v jednom a my môžeme plynulo prechádzať celým rozsahom a voliť ohnisko a zorný uhol podľa potreby. Kritériom voľby by však nemalo byť len to, koľko toho sa má do záberu zmestiť alebo na koľko potrebujeme priblížiť. Rozhodovať by sme sa mali aj podľa toho, čo chceme fotografiou dosiahnuť, akým dojmom by mala pôsobiť, či potrebujeme diváka vtiahnuť do deja, do príbehu alebo potrebujeme napr. skôr objekt izolovať pred pozadím.
TIP NA ZÁVER:
Rôzne pôsobenie zobrazovania s rôznymi ohniskami si najrýchlejšie osvojíte tak, že si budete robiť vlastné cvičenia. Môžete si skúsiť fotografovať ten istý motív raz s rôznymi ohniskami z toho istého miesta, a potom použijete, povedzme, základné ohnisko a vy budete meniť svoju vzdialenosť od objektu. Pozorne si snímky porovnajte. Alebo si povedzte, že nejaký čas budete používať výlučne základné ohnisko na akékoľvek motívy. Keď potom použijete iné ako základné ohnisko, rozdiel uvidíte hneď.
Autorka je lektorkou profesionálnej školy fotografie Photo Academy, ktorá ponúka rôzne fotografické kurzy od základov ovládania zrkadlovky až po špecializované viacdňové workshopy.