Nová sonda Hayabusa-2 odštartovala v stredu 3. decembra na šesťročnú misiu. Na jej konci majú dostať vedci do rúk vzorky z asteroidu s označením 1999 JU3.
Japonská sonda, ktorej meno v preklade znamená Sokol 2, bude teraz tri a pol roka putovať vesmírom na stretnutie s asteroidom. Nadviaže na úspešnú misiu prvého Sokola, ktorý v roku 2010 po sedemročnej misii priniesol na Zem vzorky z asteroidu Itokawa. Ak všetko dopadne dobre, bude si môcť japonská agentúra JAXA a organizácie, ktoré sa na lete podieľajú, pripísať ďalší úspech.
Strieľanie a sondy
Aj nový Sokol 2 bude skúšať podobný princíp získavania vzoriek ako jeho predchodca. Vystrelí na asteroid projektil s hmotnosťou zhruba dva kilogramy. Ku zložitosti tejto operácie patrí aj načasovanie výstrelu a dopad projektilu. Malo by sa tak stať v okamihu, keď sa Sokol schová na odvrátenej strane 1999 JU3.
Strieľať bude špeciálne zariadenie, ktoré sa pred samotnou akciou od sondy oddelí. Cieľom strely je preniknúť hlbšie do telesa a získať tak informácie o zložení hlbších vrstiev. Počíta sa vznikom krátera s priemerom niekoľkých metrov. Materiál, ktorý sa od planétky po výstrele oddelí, Sokol 2 odsaje. U prvého Sokola sa pritom nevedelo, či projektil naozaj vystrelil. Bolo možné, že sa materiál uvoľnil samotným nárazom o povrch.
Samotný výstrel ale bude až poslednou fázou výskumu. Predtým bude Hayabusa okolo planétky s označením 1999 JU3 krúžiť a skúmať ju svojimi prístrojmi. Na povrch dokonca vysadia dve vesmírne laboratóriá, MASCOT (Mobile Asteroid Surface Scout) a MINERVA 2 (Micro / Nano Experimental Robot Vehicle for Asteroid), ktoré budú planétku analyzovať priamo.
"Našim cieľom je asteroid 1999 JU3, ktorý patrí do skupiny asteroidov blízkych Zemi," povedal pre web Deutsche Welle Ralf Jauman, profesor nemeckého Centra vesmírnych letov v Berlíne. "Meranie pomocou ďalekohľadov zo Zeme naznačujú, že by na asteroide mohla byť voda," poukazuje na jeden z cieľov skúmania planétky.
Desaťkilogramový MASCOT bude aj kvôli spolupráci na potvrdenie informácie, či je na asteroide voda, vypustený zo zhruba 100 metrov na povrch asteroidu, ktorý nemá na dĺžku viac ako jeden kilometer. Že je to značne náročná operácia, ktorá sa nezaobíde bez náročných prepočtov a skúmania povrchu planéty, nám nedávno ukázalo divoké pristátie sondy Philae na kométe.
MASCOT, ktorý má tvar kocky, je vybavený senzormi, ktoré mu dajú vedieť, ako je orientovaný a kde je vzhľadom k planétke smer hore a dole. Vďaka tomu sa dokáže zorientovať a natočiť na správnu stranu, aby mohol začať skúmať veličiny ako meranie teploty a magnetické pole asteroidu. Tiež bude analyzovať jeho zloženie a pokúsi sa zistiť, aké minerály a ďalšie látky povrch asteroidu obsahuje.
Až zhromaždí všetky údaje z jedného miesta, môže odskočiť na ďalšie a pokračovať v odoberaní vzoriek. MASCOT môže odskočiť až 70 metrov. „Skákacie laboratórium“ je vybavené aj kamerkou, takže bude môcť vytvárať snímky planétky. Na planétke vydrží pracovať približne 16 hodín. Potom na nej zostane vrátane fólie s menami a správami zo Zeme.
Druhý modul MINERVA je veľmi podobný prvej Minerve z pôvodného Sokola. Viac než pól kilogramová konzerva s výškou 100 mm a priemerom 120 mm má poskakovať po povrchu planétky a skúmať pomocou kamier povrchové detaily. Vo výbave má tiež tepelné senzory, aby sa vďaka rýchlosti zmien teploty dal odhadnúť materiál povrchu. Svojim skúmaním pomôže MINERVA s výberom miesta, kam bude mieriť strela.
Samotná Hayabusa-2 bude skúmať planétku zhruba poldruha roka. Vrátiť sa má so vzorkami v decembri roku 2020.
Snímky: JAXA