Minulý týždeň sme informovali o tom, že ruské vojenské námorníctvo poslalo do oblasti východného Stredomoria lietadlovú loď, čím výrazne zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v oblasti. Loď Admirál Kuznecov je jedinou svojho druhu vo výzbroji ruskej armády.
V čase je spustenia na vodu, teda v 90-tych rokoch, malo ísť o prvú loď zamýšľanej triedy lietadlových lodí, ktoré mali konkurovať rovnakým typom, ako mali vo výzbroji západné krajiny. Pád Sovietskeho zväzu spôsobil krach tohto plánu, no inžinieri ešte stihli vyrobiť časť jej sestry, ktorá niesla označenie Varjag, píše web MilitaryFactory.com.
Podozrivý kupca
Po rozpade ZSSR pripadol rozostavaný (na 70 percent) Varjag Ukrajine, no pre nedostatok financií nebola jeho dostavba možná. V roku 1998 bola loď v aukcii predaná do Číny, kde mala byť podľa plánu premenovaná a premenená na zábavný park. Objavili sa aj hlasy, ktoré požadovali zošrotovanie nedostavanej lode.
Cena? 20 miliónov amerických dolárov. Podmienky kontraktu zakazovali využitie plavidla na vojenské účely, ukrajinská strana preto z lode odmontovala vybavenie potrebné k jej bojaschopnosti.
Kupcom sa stala agentúra Chong Lot Travel Agency, o ktorej sa v tej dobe tvrdilo, že ide o štátom kontrolovanú spoločnosť, ktorá mala za úlohu kupovať staršie lode bez vplyvu z politických kruhov.
Problematický Bospor
Odtiahnutie do Číny bolo problematické, pretože Turci nechceli dovoliť lodi preplávať cez Bospor. Obávali sa, že veľká loď skomplikuje dopravu v úžine. V roku 2001 však Turecko ustúpilo a v novembri loď prešla cez Bosporskú úžinu a Dardanely v sprievode ďalších 27 plavidiel. Ďalší problém nastal pri plavbe cez Suezský prieplav.
Je zakázané, aby cez kanál prechádzali "mŕtve lode" - teda plavidlá, ktoré nemajú funkčné motory a sú odkázané na ťahanie inými strojmi.
Zodpovední teda museli prejsť cez Gibraltar a okolo Mysu dobrej nádeje do Číny, do ktorej výsostných vôd loď vstúpila vo februári 2002. Loď bol odtiahnutá do suchého doku, kde bola dostavaná, aby slúžila čínskemu námorníctvu.
Kompletná rekonštrukcia
Loď bola kompletne zrekonštruovaná, bol inštalovaný pohonný systém a potrebná elektronika. V roku 2011 čínska strana tvrdila, že plavidlo bude využívať hlavne k výcviku. V septembri však Čína oznámila, že oficiálne zaraďuje do služby prvú lietadlovú loď, ktorá nesie meno Liaoning, podľa jednej z čínskych provincií.
Podľa posledných informácii je loď schopná niesť 36 lietadiel a 6 helikoptér. Odhaduje sa, že loď je schopná plaviť sa rýchlosťou 32 uzlov s dosahom 7100 km. Posádka o sile 2600 mužov je tak schopná slúžiť na mori 45 dní bez potreby dopĺňania zásob.
Čínski piloti si na lodi trénujú pristávanie. Používajú stroje J-15, v podstate ide o kópiu ruského Su-33
Vo výstavbe druhá loď
Objavili sa aj informácie o tom, že čínska strana uvažuje o doplnení jadrového pohonu.V porovnaní so silou amerických lietadlových lodí výrazne zaostáva, no ide o symbol rastu čínskych ambícií.
Koncom minulého roka informoval BusinessInsider.com o tom, že Čína začala stavať vlastnú lietadlovú loď, pri ktorej využije skúsenosti, ktoré inžinieri nabrali pri prestavbe Liaoningu. Informácia prišla v čase zvýšeného napätia v Juhočínskom mori, v ktorom má Čína vysoké nároky.