Dnes, keď sú technológie už zavedené, trvá vývoj nového modelu smartfónu mesiace, maximálne rok či dva. Záleží na miere inovácií a rozdielov oproti predchádzajúcemu modelu. Platí to aj pre skladacie telefóny. Lenže vývoj prvých prístrojov trvá oveľa dlhšie.
Vo svojej dobe bol prevratným prístrojom prvý iPhone, na ktorý ideovo vlastne vzdialene nadväzujú všetky moderné smartfóny. Ten sa začal predávať v roku 2007. Vývoj tohto konkrétneho prístroja podľa dostupných údajov začal o dva roky skôr, ale koncepciou takéhoto zariadenia sa Apple zaoberal už od roku 2000.
Prvenstvo neznámej značky
Prvý skladací smartfón bol predstavený na konci roka 2018. Prvenstvo si síce pripísala v tom čase neznáma značka Royole s modelom FlexPai, ale to bol skôr len taký výkrik, technológia ohybných displejov už bola zvládnutá a len sa čakalo, kto ukáže prvý produkt. Royole je globálne neznámy aj dnes a na FlexPai si spomenie málokto.
Naopak značka Fold od Samsungu je všeobecne dobre známa a prvý Fold z roku 2019 bol prakticky prvou skutočnou skladačkou, ktorá sa predávala globálne, aj keď to spočiatku trochu drhlo. Odvtedy Samsung predstavil šesť generácií Foldu a skladačky ponúkajú všetky významné mobilné značky s výnimkou Applu. A aj ten sa asi do roka pridá.
Vývoj trval roky
Ale späť k Foldu. Ako prezradil v rozhovore pre Samsung Newsroom Jason Noh z displejovej divízie kórejského koncernu, tak vývoj skladacieho smartfónu bol veľmi dlhý. Prvý výskum na hlavnom komponente budúceho skladacieho telefónu začali u Samsungu už v roku 2008. Teda dlhých jedenásť rokov pred predstavením finálneho produktu.
Pripomeňme, že v roku 2008 prišiel na trh iPhone 3G (vtedy extrémne populárny, stal sa aj Mobilom roka) a tiež úplne prvý smartfón s Androidom. Samsung prvý model s týmto operačným systémom predstavil až o rok neskôr a vtedy používané displeje boli z dnešného pohľadu malinké, s veľmi nízkym rozlíšením. A v podstate len Apple mal technológiu kapacitného displeja.
Na druhú stranu, vtedy ešte dominantné klasické mobily boli často véčkami, takže sa núkalo urobiť takýto prístroj aj s dotykovým displejom. A keď už, tak prečo nie s ohybným. A ako sa ukázalo, bolo to na jednu stranu vizionárske, na druhú stranu hodno veľmi dlhého vývoja.
Viaceré nástrahy pri vývoji
Jason Noh v rozhovore spomenul aj technologické problémy. Jedna vec je samotný ohybný displej, druhá jeho implementácia do funkčného zariadenia, ktoré je možné za rozumné náklady vyprodukovať a ktoré vydrží náročnú prevádzku. „Náš tím musel vytvoriť vysoko kvalitný displej, ktorý by sa dal zložiť, zároveň bol však odolný aj proti nečistotám – čo znamenalo, že sme museli vymeniť dosku pod samotným displejom,“ vysvetľuje Noh.
Podobných experimentov prebehlo počas vývoja nespočetné množstvo a je jasné, že prišli aj slepé uličky. Ale vývoj sa samozrejme nezastavil, podľa Noha bola prevratným vynálezom pri skladacích telefónoch technológia ultratenkého ohybného skla (UTG). To prvýkrát Samsung použil pri prvom véčku Flip.
Tento rok Samsung na displej pridal ešte ďalšiu ochrannú vrstvu Protect Layer. Nové modely Flip 6 a Fold 6 tak v obmedzenej miere odolávajú aj prachu, čo je zatiaľ u skladačiek veľký problém.