Tajuplnú Stredozem s podivuhodnými hobitmi, elfmi, čarodejníkmi, škriatkami, trpaslíkmi a čiernymi jazdcami odhalil svetu John Ronald Reuel Tolkien. Jeho knihy Hobbit a Pán prsteňov zakladali žáner fantasy a fascinujú aj po 120 rokoch, ktoré delia súčasnosť od autorovho narodenia.
Boj dobra proti zlu v knihách profesora starej angličtiny z Oxfordu očaril celé generácie. V čase, keď ľudia prestali veriť na veľké príbehy, Tolkien s jedným prišiel, priniesol čosi dôverne známe a pritom úplne nové. Do ľudského odkúzleného sveta vrátil stratený romantizmus.
Osudy obyvateľov zvláštneho sveta sa stali námetom umeleckých diel, knihy sú analyzované a stále sa v nich nachádzajú metafory, na ich motívy vznikajú básne a pesničky, rodia sa obrazy.
Od angličtiny k fantasy
Prvými publikáciami vysokého šľachovitého muža a milovníka fajok z 20. rokov však bolo niečo úplne iné: Slovník strednej angličtiny a kritické vydanie stredovekej romance Sir Gawain a Zelený rytier. A až potom prišli hobiti.
To bolo tak. Jedného letného dňa na začiatku 30. rokov sedel Tolkien vo svojej pracovni, fajčil fajku a listoval v testoch svojich študentov. Zrazu načarbal na list papiera slová: V diere v zemi žil hobit. „Jednoducho mi to len tak napadlo,“ komentoval neskôr Tolkien.
A začal o ňom premýšľať. Prišiel na to, že je to taký malý mužíček a začal o ňom písať príbeh. A potom ho rozprával deťom pred spaním. Postupne pridával ďalší a ďalší, až nakoniec vytvoril úplne nový svet s vlastnou históriou, jazykom, písmom, postavami, legendami a domovinou, ktorú nazval Stredozem.
Prvé putovanie hobita Bilba Bublíka (v origináli Bilbo Baggins) za pokladom nazvané Hobbit alebo Cesta tam a zase späť vyšlo v roku 1937 (slovensky vyšiel prvýkrát v roku 1973 pod názvom Hobbiti). A samozrejme s veľkým ohlasom.
Napriek tomu trvalo ďalších šestnásť rokov, než sa v roku 1953 objavil príbeh o prsteni, ktorý „všetkým vládne“. Pán prsteňov, ohromný a pomaly sa rozvíjajúci príbeh priamo pred očami užasnutých čitateľov. Okorenený útržkami zo starých piesní, ktoré majú reálny historický základ. V Spojených štátoch a v západnej Európe sa z neho čoskoro stal doslova kultový text.
Spomienky z vojny
Jeden z najvplyvnejších autorov 20. storočia podľa svojho životopisca „nenávidel kino a televíziu a bol veľmi silno proti týmto vymoženostiam 20.storočia.“
Tolkien písal o zvláštnych „ďalekých krajinách“, napriek tomu z Anglicka dobrovoľne päty skoro ani nevytiahol. Zažil biedu a zúfalstvo zákopovej vojny vo Francúzsku, napriek tomu slávne bitky a hrdinstvo tvorí súčasť jeho textov.
Waselské nápisy
Povolaním lingvista a literárny historik Tolkien sa narodil 3. januára 1892 v juhoafrickom Bloemfonteine, detstvo prežil v Sarehole blízko Birminghamu. „Môj svet stojí na základoch z pobytu v Sarehole. Všetko začalo pri pohľade na waleské nápisy na nákladných vagónoch. Divné mená, ktoré som nevedel vysloviť, ma vábili,“ povedal raz Tolkien. Čoskoro si začal vymýšľať vlastné jazyky. Láska k jazykom, krásnym slovám a ich zvuku ho doviedla až k starým príbehom. Stal sa odborníkom na severské ságy. Na Oxforde vyštudoval staroanglickú literatúru a jazyk.
Viac skryté ako odhalené
Pán prsteňov slávil úspechy aj na filmovom plátne v podobe trilógie Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa. Posledný z nich získal 11 Oscarov a ako jeden z mála filmov na svete zarobil vyše miliardu dolárov.
Veľký literát zomrel 2. septembra 1973 a zanechal za sebou množstvo ďalších kníh a poviedok. Osudy obyvateľov Stredozeme Tolkien opísal v knihe Silmarillion (1977), ktorej vydania sa ale nedožil.
Zrejme najväčší pôvab Tolkienovej tvorby spočíva v istej nevyslovenosti. Vždy je viac skryté než zjavené. Na náhrobku v Oxforde na cintoríne vo Wolvercote, kde je pochovaný on a jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj mená Beren a Lúthien (postavy z knihy Silmarillion).