V septembri ste vydali nový album Časozber. Ako dlho ste naň zbierali materiál?Veľmi dlho. Najstaršia pesnička, teda hudba, vznikla, keď som mal pätnásť rokov a text som napísal až minulý rok. Preto som album tak nazval, lebo pokrýva dlhé obdobie. Ostatné pesničky vznikli hneď po Bezvetrí, niektoré ešte predtým a niektoré v posledných rokoch, takže som urobil výber z toho, čo doma mám.
Album ste si robili sám. Nepotrebujete nikoho?
Tých spoluprác som zažil veľmi veľa a v poslednom čase to robím všetko sám. Samozrejme, že by som niekedy potreboval druhý pohľad, ale ani nie od človeka, ktorý je priamo zúčastnený na procese, no skôr ten producentský. Teda, že niekto je v tom štúdiu so mnou, ale nehrá, nekomponuje, nespieva ani nepíše texty a len to počúva inými ušami.
A našli ste takého?
Zatiaľ som nenašiel človeka, ktorému by som v súčasnosti natoľko dôveroval, že by som mu dovolil, aby tam so mnou sedel a hovoril mi do toho. Takže sa to snažím robiť sám, čo je miestami aj napínavé, lebo získať odstup trvá nejaký čas, a preto mi aj chvíľu trvá, kým natočím platňu.
Nie sú okolo vás šikovní ľudia, ktorým by ste dôverovali?
Vzhľadom na to, že hrám na pomerne veľa nástrojov a potrebujem si niečo zrealizovať, tak si to urobím radšej sám. Neviem, či by mi ľudia, ktorých tu poznám, priniesli do toho niečo, čo by ma prekvapilo alebo čo by to osviežilo. A tiež keď sa človek muzikou zaoberá a venuje sa jej stále, tak sa dostáva do nových súvislostí a kráča niekam, a nie všetci to tak robia.
Kam kráčajú podľa vás tí ostatní?
Mám pocit, že moji kolegovia kráčajú iným smerom a že asi by som s nimi ťažko našiel spoločný jazyk. A hlavne ho ani nehľadám, lebo vidím, čo robia oni, a je to úplne iný svet ako ten môj. Preto sa vždy naučím hrať na nový nástroj a nahrám si to sám (smiech).
https://www.youtube.com/embed/n1siXCodEII
Zdroj: YouTube
Preto hráte sólo?
Aj z toho dôvodu. Ale hlavne z toho, že som sa rozhodol vystúpiť zo scény zhruba pred desiatimi rokmi, aby som si urobil poriadok v sebe. Tak som sa začal tomu venovať ako keby od začiatku a s iným pohľadom. Čím viac som na tom robil v odlúčení od scény, tým viac ma to odsunulo od diania, až som sa ocitol niekde úplne inde.
Na platňu ste si sám písali aj texty. Nechceli ste osloviť niekoho, kto sa tomu venuje, napríklad Ivana Štrpku, ktorý skladal pre Deža Ursíniho?
Nie, o tom som nikdy nerozmýšľal, a to z jednoduchého dôvodu, že z môjho pohľadu by mala byť pesnička autorská. To znamená, že ak chce niekto spievať, mal by vedieť aj niečo povedať. Mne sa páčia tí speváci, ktorí sú aj autori textov a aj hudby.
Považujete sa za dobrého textára?
Viete, málokto si vie dobre predstaviť, že by si Bob Dylan jedného dňa zavolal ďalšieho človeka, aby mu napísal text alebo by John Lennon dvihol telefón s tým, že by potreboval nejaký text a nemusel nič vymyslieť. Čiže necítim potrebu spievať cudzie texty, pretože ich mám doma toľko vlastných, že na to nevidím dôvod.
Čo sa týka spolupráce, ponuky nechodia?
Ponuky od starých som nemal, myslím si, že so mnou tiež už nikto neráta. Človek by aj chcel hrať s mladými, ale mám taký polopocit, že generácia mladých hudobníkov nie je na tom, čo sa týka remeselnej zručnosti, bohvieako. Keď sa človek pozrie, kde sa nachádza úroveň mladých muzikantov zo sveta, tak u nás je to také celkom napínavé, povedal by som dokonca, že miestami smutné. Nerozumiem tomu, lebo dnes, keď nič iné, tak sa na YouTube naučíte hrať na čokoľvek a sú tam lekcie od najväčších majstrov.
Prečo?
Slovensko je malá krajina, päť miliónov ľudí asi vygeneruje pomerne málo kvalitných hudobníkov. Veľa ľudí hrá na nástroje amatérsky a pre radosť, a to je fantastické, ale profesionálna scéna je niečo iné. V súčasnosti všeobecne nie je záujem o serióznu hru na nástroje, skôr ide o to, aby bolo všetko čo najrýchlejšie a okamžite, a to sa s hudobným nástrojom nedá. Dnes ako keby chýbala schopnosť sústrediť sa, byť trpezlivý a hudobný nástroj si vyžaduje práve tieto dve veci. Samozrejme, talent je podmienkou.
https://www.youtube.com/embed/l_cidzmsPQo
Zdroj: YouTube
A je v zahraničí krajina, ktorá je ideálna pre muzikantov?
Nikdy nebola žiadna ideálna krajina pre hudobníkov, ani pre nikoho. Ale v západnej Európe podľa mňa podpora existuje. Na Slovensku, čo si budeme nahovárať, máme národné divadlo za štyri miliardy slovenských korún a ja sa pýtam, kedy sa naposledy postavila koncertná sála, umelecká škola alebo sa kúpil naozajstný klavír do ZUŠ-ky. Myslím si, že to spolu súvisí, že v krajine, kde je najväčšou hodnotou po peniazoch gól, sa tomu nemôžeme čudovať.
Vy ste nechceli odísť do zahraničia, keď to tu takto vyzerá?
Nie, čo by som tam robil? Tam majú muzikantov ako dreva. Považuje záujem o túto svetovosť za pomýlený. A celý ten slovenský komplex menejcennosti je neznesiteľný. Aj to je prejavom našej úbohosti. Je to veľmi smutné, že si neveríme. Neuvedomujeme si, akú silu a zdroje máme a nestaráme sa o to.
Ako to myslíte?
Radšej všetko nazveme anglickými názvami, len aby sa to, preboha, nevolalo po slovensky. Mojou ambíciou vôbec nie je dobyť zahraničie a niekomu v New Yorku dokazovať, že viem hrať na gitare, pretože tam je toľko gitaristov, koľko nie je na celom Slovensku. A tiež si myslím, že táto krajina si zaslúži, aby mala plnohodnotnú kultúru a umenie, ktoré odráža to, čo sa tu naozaj deje, lebo to je pre nás potrebné. Je super, keď sem príde niekto zo zahraničia, ale to naše je zanedbané, a to je smutné.
Ako sa vám podarilo vydať album, ktorý je pre menšinového poslucháča vo veľkom vydavateľstve?
Možno je pre väčšinového... S Universalom som spolupracoval už predtým, keď mi vydali album Bezvetrie a spôsob produkcie je veľmi jednoduchý. To znamená, že som si ju celú zaplatil, obal a grafické úpravy som dostal zadarmo. Našťastie sú tu ešte ľudia, ktorí sa vedia správať veľkoryso. Keď to bolo hotové, odniesol som to do Universalu, kde povedali, že to vydajú.
Známy ste aj ráznymi postojmi ku komercii. Tým, akú hudbu robíte a kde koncertujete, neuzatvárate svoju tvorbu pred svetom?
Ja by som najradšej koncertoval stále všade, ale problém je v tom, že možností na koncertovanie na Slovensku je z roka na rok menej. Druhou vecou je, že sa pred tým neuzatváram, práve naopak, ale keď idem robiť koncert, viete si predstaviť, čo by to pre mňa znamenalo, keby som sa mal postarať o reklamnú kampaň? To by stálo veľa peňazí, ktoré by mi ten koncert nikdy nevrátil. A čo sa týka komercie, niekedy mám pocit, že už nie je komercia – nekomercia, jednoducho médiá sú pre slovenskú hudbu takmer uzavreté. Tu nikoho nezaujíma, čo sa tu naozaj deje. A dostanú sa tam len vyvolení, ktorí majú hlavy vo vyvolených ritiach, a tým pádom vzniká pocit, že sa tu nič nedeje. Nie je to tak, ale jednoducho sú tu cesty zahatané.
Hudobníci, s ktorými ste pracovali, ako Müller či Habera, sa vydali smerom ku komercii.
Držím im palce, nech si každý robí, čo uzná za vhodné. Zase na druhej strane, prečo by nemali ísť komerčnejšou cestou. Ja s tým nemám problém, ale mne osobne to slovo komerčný zaváňa predovšetkým peniazmi a o tvorbe nehovorí nič. Čiže všetky médiá, ktoré majú na sebe nápis komerčné, sú o predaji reklamy a o ničom inom.
Úvodnú fotografiu poskytol portál Hudba.sk, jej autorom je Juraj Cagáň.