Čím sa líši nový seriál z produkcie českej HBO Terapie od ostatných seriálov u nás?
Ako hovorí Peter (režisér Zelenka, pozn. red.), je to klasický seriál v porovnaní s ostanými. Funguje ako celok. Nemôžete vidieť jeden diel a nevidieť druhý. Je potrebné vidieť všetky, aby ste sa v tom orientovali. Možno je niečím iný. Každý diel je o niečo dlhší, sedí sa tam a rozpráva. Je trochu náročnejší na premýšľanie a sústredenie. A iný je aj tým, ako je natočený, a to s väčšou starostlivosťou.
Myslíte si, že to môže zaujať nášho diváka, ktorý je v televízii zvyknutý na iný žáner?
Neviem, myslím si, že keď sa divák pozerá na takúto vec, tak ho zaujíma príbeh. A ten je napísaný tak, aby chcel vidieť druhý a tretí diel. Je napínavý a o niečo v ňom ide.
Ako ste sa pripravovali na rolu psychológa?
Veľa sme sa o tom rozprávali s Petrom Zelenkom. Musel som sa dostať do obrazu, aby som vedel, o čo presne ide. Dobre sa hrá, keď je postava dobre napísaná a vtedy akoby to samo viedlo príbeh.
Vaše texty sú dlhé a zábery detailné. Čo bolo pre vás najťažšie na tejto úlohe?
Je to detailná práca tým, že je to minimalistické. A to ma veľmi lákalo. Ale najťažší na tom bol čas natáčania.
Neprišla klaustrofóbia v minimalistickom prostredí?
Ponorková choroba nevznikla. Ľudia, ktorí na tom pracovali, boli úspešní ľudia, ktorí netrpia mindrákmi. A ja som bol každý deň rád, že ich vidím. Ale mal som deň, keď som mal chuť utiecť, no nie tak, že by to na mne niekto videl.
Kvôli čomu?
Kvôli pravidelnosti a tomu, že to bude trvať ešte ďalšie tri mesiace. Na to si musí človek zvyknúť, ale trvalo to len chvíľku.
V seriáloch nehrávate. Prečo ste sa teraz rozhodli prijať ponuku?
Seriál je výborne napísaný, takže to bola príležitosť.