Čo sa stane, ak sa spojí spevák z Rolling Stones Mick Jagger, gitarista niekdajších Eurythmics Dave Stewart soulová speváčka Joss Stone, syn Boba Marleyho Damian a bollywoodsky skladateľ a spevák AR Rahman? Vznikne (ešte pred vydaním prvého albumu) legendárne spojenie SuperHeavy.
Jeho rovnomenný album vyšiel pred pár dňami a britská kritika ho ako prvá „roztrhala v zuboch“.
Skupina SuperHeavy (zľava): Syn Boba Marleyho Damian, Dave Stewart z Eurythmics, Mick Jagger z Rolling Stones, bollywoodský skladateľ a spevák A.R. Rahman a soulová speváčka Joss Stone. Snímka: superheavy.com
Desať dní a... hotovo
Večný rebel Mick Jagger sa už pár desiatok rokov netají tým, že mu je nálepka Rolling Stones priúzka. A keď mu teda zavolal kamarát Dave Stewart, s radosťou sa vrhol do hviezdneho zoskupenia. Ich album bol jedným z najočakávanejších tento rok. A výsledok?
„Dave chcel urobiť platňu, ktorá bude pestrá žánrami,“ povedal Jagger v televíznom rozhovore. „Nevedeli sme, či to na niečo bude, ale dúfali sme, že si to aspoň užijeme. Ale len čo sme začali hrať, tak to fungovalo,“ uviedol šesťdesiatosemročný Jagger. Podľa neho natáčanie celého albumu trvalo len desať dní, pretože účastníci nemali viac času.
Čo je veľa, to je príliš
A práve v týchto dvoch vetách vyjadril dva dôvody, pre ktoré si môže tento album pripísať k najväčším „prúserom“ vo svojej kariére.
Po prvé – album znie zlepene a nekonzistentne. V niektorých skladbách vám zmes rocku, reggae, soulu, bhangrá (hudba prisťahovalcov v Británii) a blues nebude až tak trhať uši. Ale ak si napríklad pustíte skladbu Satyameva Jayathe, kde Jagger a Rahman pletú keltský, hindský a indiánsky jazyk, asi sa už začnete aj vy pýtať, o čo týmto skvelým hudobníkom ide. Určite vás ľahostajnými nenechá ani skladba Energy, kde Jagger (áno, čítate správne Jagger) rapuje. A, čo si budeme hovoriť, asi sám vie, prečo sa z neho stal jeden z najbohatších spevákov sveta.
Okrem neho sa pri mikrofóne strieda Joss Stone, a ku Mickovej cti slúži, že sa vzdal frontmanskej pozície, necháva priestor pre svojich kolegov. Čiastočne to práve ona zachraňuje svojím jedinečným charizmatickým hlasom, ale po tom, ako si vypočujete celý album, vám možno aj ona trochu začne liezť na nervy. A tu sme narazili na fakt, prečo album ako organizmus nefunguje. Je tam veľa všetkého. Bollywoodskych aranžmánov AR Rahmana (získal Oscara za soundtrack k filmu Milionár z chatrče) a možno priveľa jamajských (aj keď kvalitne zahraných) rytmov z Marley rodiny.
Veľký žúr
Ale predsa sa len niekoľko pozitív nájde – Can’t Take It No More, je asi odpoveď na to, prečo tento album vznikol. Hudobníci sa vyslovene bavia. Jagger tu znie ako mierne podgurážený drzý pán v rokoch. Joss Stone sa pýta (a na druhej strane aj dáva odpoveď): O čo tu, do riti, ide?!
A vlastne to je druhý avizovaný problém, ktorý vo svojej odpovedi načrtol Sir z Rolling Stones – album kamaráti dali dokopy za desať dní a veľmi si to užili. Pomenoval to presne. Kamaráti nabití muzikou šli na hudobné orgie. Zabavili sa.
Škoda, že tieto veci nezostali za dverami ich veľkej párty, potom by SuperHeavy bolo priateľský projekt, ktorý by nikoho nedráždil. Takto päť veľkých hudobníkov natočilo jeden prázdny album. Jednu hviezdičku dostávajú za to, že si ešte stále vedia užívať. Druhú dostáva Joss Stone za odvahu spievať po boku Micka Jaggera.
Naše hodnotenie: 2 z 5 hviezdičiek