Snímku Na půdě, ktorú ste úspešne uviedli do kín pred dvomi rokmi, uvidia čoskoro v Amerike. Ako prebiehalo dabovanie postavičiek americkými hercami, napríklad i oscarovým Forestom Whitakerom?
O realizáciu americkej verzie sa stará produkčná a distribučná firma Hannover House a predovšetkým spisovateľka Vivian Schilling, ktorá pozná dobre kultúru strednej Európy. S ňou som niekoľko vecí ohľadne charakterov postáv konzultoval. A musím povedať, že ma vždy príjemne prekvapila svojím citlivým a zodpovedným prístupom k dabingu, tak, aby zachovala poetiku a humor českých dialógov. Ako režisérka sa zároveň ujala aj nahrávania s americkými hercami.
Čo hovoríte na výsledok?
Verím, že bude dobrý, hoci som v štúdiu nebol a zatiaľ nič nepočul. Naopak, videl som však niekoľko nových záberov, ktoré Američania vytvorili v úvode filmu, po našej vzájomnej dohode, a s výsledkom som bol skutočne nadšený. Viem teda, že film je v dobrých rukách.
Vyberali ste hercov, ktorí prepožičajú hlasy vašim postavičkám, sám?
Obsadenie hercov mala na starosti opäť Schilling. Na půdě určite nie je komerčný trhák s vysokým rozpočtom. Požiadať slávneho amerického herca o dabing je teda skôr záležitosťou osobného kontaktu a dobrých komunikačných schopností v angličtine. A to, bohužiaľ, nie je môj prípad. Podľa správ, ktoré mám, Forest Whitaker nepracoval na filme pre peniaze, ale preto, že sa mu páčil. To ma, samozrejme, potešilo, v opačnom prípade by to bolo horšie.
Film vyhral aj prestížny Medzinárodný festival detských filmov v New Yorku. Členka poroty Uma Thurman vtedy povedala, že ide o diabolsky vynaliezavú rozprávku.
Pochvala vždy na chvíľu poteší, rovnako tak, ako každá nová soška – cena za film, ktorá mi pribudne v regáli. To však trvá len pár dní. O chvíľu o tom nikto nevie a žiadne zvláštne výhody to do budúcnosti neprináša. Napriek tomu ma to však núti, aby som viac pracoval, aby môj ďalší film bol lepší než ten posledný. Naivná predstava, však?
Ani nie. Animáky sú obľúbené, ale osloví amerických divákov ten váš, ktorý nie je digitálny, ale bábkový?
3D digitálna animácia je, samozrejme, módna a atraktívna technológia, ktorej moja bábková nemôže konkurovať. Na druhej strane sú animované bábky niečo, čo Amerika až tak nepozná. Takúto formu používa azda len Tim Burton a aj on sa snaží o pohybovú dokonalosť s počítačovými efektmi. Ako nakoniec Na půdě zapôsobí v širšom americkom meradle zatiaľ neviem, ale vážim si odvahu americkej distribučnej spoločnosti ísť do takého rizika.
Čo teda vy ponúkate divákovi?
Na půdě nestavia na formálnu stránku digitálnej dokonalosti, ale vychádza práve z detskej primitivistickej poetiky a fantázie, kde je dovolené všetko a kde hlavným štýlotvorným prvkom je práve nedokonalosť a naivita. Možno, že práve to je pre mladých Američanov zaujímavý a nezvyčajný svet, ktorý im počítač nemôže ponúknuť.
A majú dnes deti vôbec ešte takú predstavivosť ako vy v detstve?
Myslím si, že niečo také, ako je uvoľnená detská fantázia a schopnosť myslieť v asociáciách a analógiách, patrí k normálnemu vývojovému štádiu každého dieťaťa. Dnešná doba však ponúka deťom hračky iného typu a dáva im rýchlo zabudnúť na taký druh tvorivosti a imaginácie. Z reakcií detského publika na film však vidím, že nehovorím úplne inou rečou a že deti veľmi dobre chápu príbeh a asociatívne predstavy sú im blízke.
U nás to vyzerá, akoby všetko animované malo byť určené len pre deti, čo dospelí a ich postoj?
Nie je to tak len na Slovensku. Bábkový film je pre deti aj vo Francúzsku a určite aj inde na svete. Animované filmy pre „dospelých“, samozrejme, vidieť často na festivaloch, kde ich vybrané publikum dokáže oceniť, ale len máloktorý distribútor si ich trúfne uviesť v televízii a len vo výnimočných prípadoch v kinách. Pre dospelého diváka musí byť animácia viac kombinovaná s technológiou hraného filmu, ako napríklad náš posledný český celovečerný film Alois Nebel.
Ale nájdu sa aj výnimky, napríklad Jan Švankmajer, ktoré v Amerike poznajú. No má Česko a Slovensko aj nejaké nové mladé talenty?
Určite áno. Len je málo príležitostí realizovať námety autorov. Moji absolventi sa presadzujú vo svete veľmi úspešne, ale nie s animovaným filmom. Ich doménou sú počítačové hry alebo ilustrácie.
Zarobí vám uvedenie v amerických kinách na váš sen natočiť film o Golemovi?
Golem striedavo spí a prebúdza sa. Býva so mnou, nevyhodil som ho. S kolegom Edgarom Dutkom sme minulý mesiac dopísali ďalšiu verziu scenára. Skúšam si rôzne výtvarné postupy a technológie, stále na tom pracujem, a to je dôležitejšie ako hľadať niekde peniaze. Možno prídu samy včas, a až to bude dokonale pripravené. Možno Golema ešte stihnem predsa nakrútiť.
Kto je Jiří Barta
Narodil sa v roku 1948 v Prahe. Prvý animovaný film natočil v roku 1978 v Štúdiu Jiřího Trnku, kde v 80. rokoch natočil viacero snímok ocenených na festivaloch. Medzi jeho najväčšie diela patria filmy Krysař, Poslední lup či Klub odložených. Zmena ekonomiky na začiatku 90. rokov mu však skomplikovala možnosť tvoriť umelecké filmy. Naposledy prišiel do kín s rozprávkou Na půdě, ktorú teraz nadabovali v Amerike. Už dlhé roky sa snaží urobiť celovečerný film o Golemovi.