StoryEditor

Recenzia: Julia Roberts je cool macocha. Nič viac

11.04.2012, 00:00
Nová filmová verzia Snehulienky od režiséra Tarsema Singha nesklame, ale hit jari to určite nie je.

„Zrkadielko, zrkadielko, kto je najkrajší na svete?“ znie slávna veta z tradičnej rozprávky bratov Grimmovcov Snehulienka a sedem trpaslíkov. Svetlo sveta uzrelo už nespočetne veľa krásnych a dobrých Snehulienok, zlých macôch a malých siedmich trpaslíkov. Príbeh ako stvorený na filmové plátna, pretože ako sa zdá, deti, ale aj dospelí, sa ich nikdy nepresýtia. S týmto zámerom išiel do toho určite aj tím tvorcov novej Snehulienky s Juliou Roberts, ktorá je od štvrtka aj v našich kinách.

Snehulienka z Indie
Mal to byť veľký jarný očakávaný hit. Film nakrútil režisér indického pôvodu Tarsem Singh a podarilo sa mu zohnať skvostné obsadenie. O sklamaní v žiadnom prípade nehodno hovoriť, ale ďalší kinematografický skvost či ďalšia perla do truhlice rozprávok, sa týmto nezrodila. Snehulienka dostala nový šat, ktorý potrebovala, aby zaujala, prešla určitou zmenou tradičných dejových prvkov, aby nenudila a nebola predvídateľná, ale tá ľahkosť, čaro a atmosféra poznaného a overeného z nej nejde. Napriek nie príliš veľkému rozpočtu, 85 miliónov dolárov, tržby zatiaľ nepresvedčili.

Aj tak si zaslúži kladné hodnotenie pre svoju kontinuitu, výtvarnú stránku, herecké výkony či premyslenú vnútorný obsah, ktorá zaujme deti aj dospelých a označenie niektorých kritikov, že „Ind znásilnil Snehulienku“ je viac ako prehnané.





Julia Roberts

Na prvý pohľad sa môže zdať, že snímka stojí na Julii Roberts, ktorá sa po dlhšom čase objavila na filmovom plátne, a dokonca v negatívnej úlohe. Jej macocha je sarkastická, akurát nenávistná, ironická aj moderná, so šarmom pre ňu typickým. Hoci sa veľká časť filmu odvíja od jej pohľadu, od jej vnímania sveta, veľmi skoro, a hlavne dobre preberá vedenie mladý talent, dcéra Philla Collinsa Lilly. V ich vodcovskej povahe sa však najviac ukazuje zmena pôvodného scenára. Žiadna utiahnutá princezná, ale odhodlaná bojovníčka, ktorú trénujú trpaslíci a bojuje za práva ľudí, macocha, ktorá nie je len namyslená, ale svoje čary využíva na zmenu podoby, a princ, ktorý je viac-menej ich bábkou. Emancipácia v rozprávkovom svete. Ale svedčí jej.

Malé kráľovstvo
Mnohých milovníkov príbehov môže práve toto vyrušiť, ale na druhej strane, bavila by stále tá istá a dobrá Snehulienka s rovnakým dejom? Asi nie. Určite je však škoda, a to je možno jedna z najväčších výhrad, že v takej známej a výpravnej rozprávke nepracovali viac s priestorom –  s rozprávkovým lesom, okolím hradu. Divák po filme nadobudne pocit, že celé kráľovstvo sa rozprestiera na niekoľkých štvorcových metroch. Pekná je však hudba a záverečná pieseň ešte dlho znie v ušiach.

Dospelí sa na filme nenudia, ale jeho zrozumiteľnosť deťom jednoznačne dokazuje reakcia asi päťročného dievčatka na premiére. „Mami, veď to je....“ pochopila malá diváčka skôr ako sa odkryla identita záhadného tvora, s ktorým bojovala Snehulienka. A dovolím si tvrdiť, že ani skúsenému kritikovi to nedošlo tak rýchlo.

Hodnotenie HN: 3 z 5 hviezdičiek
Réžia: T. Singh
Krajina: USA
Hrajú: J. Roberts, L. Collins

menuLevel = 2, menuRoute = style/video, menuAlias = video, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
02. január 2026 06:53