Vypredávam haly v Írsku. Aj vďaka kríze, tvrdí slovenský huslista

Narodil sa do hudobníckej rodiny, ale husle ho prestali baviť. Odišiel do Írska a boli to práve husle, ktoré ho tam preslávili. Dnes má vlastný projekt, úspešné CD a vypredáva haly. Na Slovensku vystupoval prvýkrát cez víkend. Vladimír Jablokov.

V rámci sobotňajšieho Plesu v opere ste vystupovali spolu so Slovákmi, ktorých u nás veľmi nepoznáme, ale majú úspech vo svete. Ako ste to vy brali?
Napríklad Adrianu Kučerovú a Pavla Bršlíka som počul na zvukovej skúške ešte predtým, a bol som prekvapený, akí sú skvelí. Osobne som o nich nepočul, asi sú známi v iných krajinách. Čo sa však týka plesu, prekvapilo ma, že ľudia sa naozaj zabávali, čo nie je bežné na takýchto akciách v zahraničí.

Mnohým bolo tiež sympatické, že ste vystúpili v teniskách. Je to vás bežný imidž?
Nie je to len o tom, že by som sa rád ukazoval v teniskách. Myslím si, že každá hudba má oblečenie, ktoré sa k nej hodí. Ak som na koncerte s klasickým orchestrom, klavírom alebo podobnými nástrojmi, tenisky si nedám. No v rámci mojej šou Classical Twist miešame klasiku s populárnou hudbou, a tak sme skombinovali k tomu aj oblečenie.





Pochádzate z rodiny Alexandra Jablokova, ktorá sa už niekoľko generácií venuje hudbe, mali ste pred sebou sľubnú budúcnosť. Ale aj tak ste odišli do Írska...
...áno, lebo som chcel skončiť s husľami. Takže nešiel som do zahraničia preraziť, ale práve naopak. Keďže pochádzam z takejto rodiny, odmalička som sa venoval husliam a študoval to, nemal som možnosť robiť nič iné. A bol tam aj nátlak zo strany rodičov, aby som doštudoval Vysokú školu múzických umení, ale ja som naozaj nevidel svoju budúcnosť vo filharmónii. Nemyslel som si, že by som prerazil a zároveň ma to aj prestalo baviť, chcel som si nájsť svoj štýl.

Otec sa však s vami kvôli tomu rok nerozprával.
Možno nie rok, ale veľmi dlhý čas. Rodičia neboli šťastní, keď som odišiel a snažili sa ma kontaktovať, ale ja som sa snažil úplne dištancovať. Snažili sa mi dokázať, že nemôžem robiť nič iné. Aj keď to tak koniec koncov vyšlo, že aj tak hrám na husliach (smiech). Ale iným spôsobom, ako si otec predstavoval.

A ako to, že ste sa k husliam opäť vrátili?
Odišiel som do Írska, ale nevedel som jazyk, nemal som z čoho prežiť. A keďže som sa nechcel vrátiť naspäť na Slovensko a do školy, začal som hrať. Na úspech sme čakali, samozrejme, dlhšie, ale vytvoril som si svoju vlastnú šou, ktorá nekopíruje nikoho, niečo novodobé, s čím som strávil hodiny a hodiny každý deň. Až sme dostali nahrávaciu zmluvu, dali to na CD a dnes je to veľmi úspešné.

A aj rodičia sú dnes radi?
Áno, ale to boli už po nejakých troch rokoch. Otec uznal, že treba niekedy ísť aj takouto cestou a vyskúšať niečo nové. Bavili sme sa aj, že by som si dokončil vysokú školu, s čím som súhlasil, ale už sa to nedalo skĺbiť s prácou, ktorú som mal v Írsku.




To znie ako success story. Čo však bol ten zlom?
No, náš album je vonku už rok. Je to niečo iné, sú to novoskomponované veci alebo aranžmány, starostlivo sme ich vyberali, pracovali sme na tom dlho. Takže ten zlom prišiel asi pred  dvomi rokmi, keď sme ho začali pripravovať. Teraz vypredávame koncerty, ľudia si nás volajú na rôzne akcie, aj naša cena išla hore.

Dokážete sa teda hudbou bez problémov uživiť?
To viem už posledných sedem rokov, nemal som s tým nikdy problém. Menší problém prišiel v čase krízy, keď čokoľvek, čo už bolo dohodnuté alebo zabookované, sa rušilo, takže som vedel, že treba robiť niečo navyše, čo nás zase posunie ďalej.

Takže ste z krízy vyťažili.
Áno, bolo treba nájsť niečo, čo potreboval trh, odlíšiť sa, niečo, čo mi ako pred krízou prinieslo aj 250 vystúpení ročne. Tak som začal sám investovať do koncertných sál, robiť promotéra, robiť koncerty tak, ako ja chcem. Pretože napríklad v Írsku nefungujú sponzori, ak chcete robiť koncert, musíte z predaja lístkov zaplatiť všetko, čo treba a mať aj nejaký profit, to bola veľmi dobrá škola. Až som došiel do štádia, že si viem slušne zarobiť a investovať.





Vo vašej šou Classical Twist miešate veľa žánrov. Trúfate si zahrať všetko a všetkých?
Áno, na husliach sa dá zahrať všetko, ale ďalšia vec je, ako to bude znieť. Dôležitý je pre nás zvuk, aby nás ľudia kvôli nemu poznali. Na CD napríklad začneme tureckým pochodom od Mozarta, pridáme Jamesa Bonda, je tam aj Čajkovskij a na to David Bowie, ale aj rôzne variácie, kde napríklad napodobňujeme gitaru, to vždy zaujme.

A niekoho zo slovenských umelcov by ste si nechceli doň zaradiť?
Musím povedať, že vystúpenie na plese bolo jedno z mojich prvých na Slovensku. Na osem rokov som úplne odišiel a ocitol som sa aj mimo slovenského trhu, nepoznal som slovenských hudobníkov. Na plese som počul napríklad Desmod a zaujali ma, takisto aj veľa iných v rádiu. Teraz sa chcem zase viac  zameriavať  aj na slovenskú hudbu.


Kto je Vladimír Jablokov
27-ročný husľový virtuóz sa narodil v Bratislave. Pochádza z rozvetvenej hudobníckej rodiny, v ktorej hudba tvorí neoddeliteľnú súčasť už štvrtej generácie. Na husliach začal hrať vo svojich piatich rokoch. Od roku 1995 pravidelne koncertoval okrem Slovenska v Rakúsku, Poľsku, Česku, ale aj v Nemecku, Írsku a Taliansku. V roku 2004 však rázne odišiel do Írska, kde začínal ako street umelec. Už po dvoch rokoch v Írsku, v roku 2006, založil hudobné kvarteto Slovak Festival Quartet, z ktorého sa neskôr sformoval až 48-členný súbor hudobných umelcov s názvom Slovak Festival Orchestra (Slovenský festivalový orchester). So svojou hudobnou šou Classical Twist, kde originálne mixuje klasiku, rock a pop a tóny klasických hudobných majstrov, vypredáva sály. Je ženatý, svoju manželku Justinu, pôvodom z Litvy, spoznal pri koncertovaní v Írsku a majú dve deti.