Jackson Pollock, zrejme najvýznamnejší americký maliar, prenasledovaný depresiami i démonom alkoholu, vytvoril za svoj krátky život zástup diel. Jedno z nich – No. 5 (Číslo 5) – sa stalo najdrahšie predaným obrazom vôbec.
Pollock sa narodil pred 100 rokmi. Podľa laikov „maľoval“ zvláštnym spôsobom. Natiahol plátno na zem a s využitím techniky zvanej dripping na neho lial farby priamo z plechovky alebo fŕkal štetcom. Pollock tak vytváral zložitú sieť škvŕn, do ktorej občas pridával ešte piesok či drvené sklo. Samotný akt maľovania potom často chápal ako happening, ktorý bol neraz prirovnávaný k šamanskému tancu. Akčná maľba, ktorej je Pollock predstaviteľom, kladie dôraz na spontánnosť vyjadrenú expresívnym gestom.
„Lepšie sa mi pracuje na zemi. Cítim sa tak bližšie k maľbe, som jej súčasťou, pretože okolo nej môžem chodiť, pracovať zo všetkých štyroch strán a doslova do nej vkročiť. Keď som vo vnútri maľby, neuvedomujem si, čo robím. Potom sa s ňou potrebujem chvíľu zoznamovať, aby som pochopil, o čo mi išlo. Nebojím sa robiť zmeny, zničiť určitý obraz a tak ďalej, pretože maľba má svoj vlastný život. Snažím sa ju nechať, nech sa sama presadí,“ vysvetlil v jednom z rozhovorov Pollock.
Na začiatku 40. rokov minulého storočia bol ešte ovplyvnený európskym kubizmom. Neskôr sa ale už našiel v abstrakcii, pričom za jeho vrcholné obdobie sú považované roky 1947 až 1950. Vtedy tiež vzniklo dielo No. 5, ktoré bolo v roku 2006 predané mimo aukcie v prepočte za rekordných 2,8 miliardy českých korún (111 miliónov eur). Novým majiteľom „pavučiny“ s rozmermi 240 X 120 centimetrov zo zbierky amerického producenta Davida Geffena sa stal mexický finančník a zberateľ David Martinez.
Po väčšinu života mal Pollock hlboko do vrecka. Bolo preto pre neho šťastím, keď stretol a zaujal galeristku a mecenášku Peggy Guggenheim. Tá mu v roku 1943 usporiadala prvú výstavu a zaistila i pravidelný, i keď skromný príjem. Pre svoj newyorský byt si u Pollocka tiež objednala šesťmetrové plátno. Maliar nesklamal a vytvoril svoje prvé naozajstné majstrovské dielo. Na vernisáži sa potom uviedol vskutku nezabudnuteľne – močením do krbu.
Ďalšou významnou ženou v Pollockovom živote sa stala jeho životná partnerka Lee Krasner (1908 až 1984). Umelkyňa ruského pôvodu na určitú dobu rezignovala na vlastnú kariéru a podporovala ho v experimentoch, pomáhala mu zvládať depresie a snažila sa ho odrezať od alkoholu. Pollock bol na ňom závislý od mladosti, aj malé množstvo v ňom prebúdzalo agresiu. Na rozdiel od iných umelcov mu tiež alkohol neprinášal inšpiráciu, tvoriť mohol len za triezva.
Narodil sa v meste Cody vo Wyomingu v rodine so škótsko–írskymi koreňmi. Bol najmladším z piatich bratov, ktorí s rodičmi vyrastali na farme. Z umeleckej školy v Los Angeles dostal Pollock vyhadzov za „rušivé správanie“, neskôr pokračoval na newyorskej Art Students League. Prínosom pre neho bolo zoznámenie sa s maliarom a teoretikom umenia Johnom Grahamom, ktorý ho okrem iného uviedol do kultúry a umenia severoamerických Indiánov, ale napríklad aj do psychológie.
Začiatkom 50. rokov prepadal Pollock alkoholu stále viac a na jeho dielach to bolo viditeľne poznať. Rozpadlo sa mu aj manželstvo – dobrá duša Krasner ho opustila. Pollock zomrel 11. augusta 1956 pri autohavárii na Long Islande, keď v opilosti nezvládol svoj kabriolet a narazil do stromu. Mal iba 44 rokov. V aute s ním bola jeho milenka, ktorá bola ťažko zranená, jej priateľka nehodu tiež neprežila.
Pollock sa stal prvou povojnovou americkou celebritou zo sveta výtvarného umenie. Vydarenou sondou do jeho búrlivého života je film z dielne herca a režiséra Eda Harrisa z roku 2000. Príprave snímky venoval desať rokov, kedy študoval podklady a pokúšal sa zvládnuť Pollockovu techniku maľby. Úsilie sa mu oplatilo – za hlavnú úlohu bol Harris nominovaný na Oscara. Marcia Gay Harden, ktorá stelesnila jeho manželku, zlatú sošku získala za vedľajšiu úlohu.