Patrila medzi priekopníkov moderného tanca. On o nej túžil natočiť film už dlho. Choreografka Pina Bausch a režisér Wim Wenders mali spojiť svoje umenie, aby vznikla snímka Pina, no známa choreografka tesne pred začiatkom natáčania zomrela. Wenders tak natočil film, ktorým je vzdáva poctu. A to veľmi citlivo.
Tancuj, tancuj, lebo ináč sme všetci stratení
„Sú situácie, ktoré vás nechajú neschopných slova. Slová nedokážu viac, ako len evokovať veci,“ hovorí Pina vo filme. Jej choreografie, každý pohyb dokázali evokovať aj tie najneuchopiteľnejšie pocity. Rovnako, ako to dokážu aj detaily vo Wendersovom filme.
Režisér, ktorý už aj v iných snímkach dokázal načrtnúť silný príbeh na vysoko estetických scénach, sa tentoraz nechal zlákať trendom 3D. A to, čo sa v prípade mnohých filmoch stane ich zabijakom, on dokázal využiť pre svoj cieľ. Každý trojrozmerný pohyb vlasov a tela pri tanečných scénach doslova ťahá diváka na pódium vo filme.
Reč bez slov
Pina nie je film, v ktorom nájde divák príbeh. Je skôr dokumentárnym pohľadom na život Piny, ktorý je však sám osebe príbehom rozdrobeným na viacero myšlienok. A to je výzva pre diváka, aby si výpovede tanečníkov Piny a tanečné čísla spojil do celku.
Wenders sa, ako to aj sám priznal, nechal vtiahnuť do sveta, kde vládne reč tela. Nezostal však len na divadelných doskách, niektoré vystúpenia zasadil do netradičného prostredia, napríklad pred starú fabriku či na rušnú cestu. Tým len umocnil paralelu medzi tancom a obyčajným životom, oslobodil tanečný pohyb od zaškatuľkovanej predstavy tanca ako umenia, ktoré žije len v divadle.
Pina aj Wenders majú niečo spoločné. Obaja sú perfekcionisti a dokážu tvoriť silné a emotívne príbehy bez zbytočných slov, aj keď ich divák musí vnímať pozornejšie.
Hodnotenie HN: 3 a pol hviezdičky z 5
Réžia: Wim Wenders
Krajina: Nemecko
Hrajú: Regina Advento, Malou Airaudo