„Táto krajina je posadnutá ťažkým červeným súknom, márne spomínam, nepamätám, kedy tu bolo tak dusno. Národ volá: chyťte zlodeja, no rád by bol na jeho mieste. Na trón zasadla najväčšia gorila a nič jej už nestojí v ceste,“ to sú slová piesne Kde to žijeme? skupiny Živé kvety, ktorou končí nový film kontroverznej režisérky Zuzany Piussi.
A je to ďalší prípad toho, keď kauza okolo filmu, i keď negatívna, urobí tvorcom väčšiu službu ako akákoľvek reklama. Snímka Od Fica do Fica nemohla ísť do kín, ale je úplne zrejmé, že na to nebol dôvod. Film sa však aj vďaka tomu stane internetovým hitom. Právom.
Nádej na úvod
Piussi na začiatku dokumentu hovorí, že začala nakrúcať zo zúfalstva. Dianie, ktoré jej poskytlo ten najlepší scenár, zaznamenala pred voľbami v roku 2010. Z prvých záberov, smutno-smiešnych mítingov politických strán však išla najprv akási nádej, optimizmus. Akoby ľudia, aj samotná Piussi, verili, že to môže byť raz inak. A v takomto sviežom duchu sa niesol aj jej pohľad na zrod premeny vlády a atmosféry na Slovensku.
Na mnohých, nie úplne obyčajných záberoch a situáciách, sa jej darí ukazovať preferencie jednotlivých strán aj typ voličov. Vidíme tak politikov tápajúcich na pódiu pred prázdnym námestím, ale aj zmes starších ľudí akoby žijúcich v svete, kde politici pomáhajú a sú naša jediná spása. Rôznymi banálnymi vecami (zákaz vstupu na Hrad, súťaž v pití piva na mítingu SNS) predostiera tie dôležité, a to, ako to vlastne u nás (ne)funguje.
Dokument zobrazuje aj Ficovo víťazstvo v tohtoročných voľbách. Snímka:HN/Pavol Funtál
Prázdny verzus plný
Fakt, že sa Piussi podarila akási politická komédia, platí až do okamihu, keď sa na scéne zjaví Gorila. Z prázdnych námestí sa stanú plné. Na Gorile stojí najväčšia časť, no ani v tomto prípade neodhaľuje nič, čo by sme už nevideli, nepočuli.
Preto to v tomto filmársky zaujímavom formáte mohlo ísť úplne v pohode do kín, akési večerné správy poslednej doby v skratke alebo filmová vložka do dejín. Nikomu by to neublížilo, neznížilo referencie, nevyvolalo niečo, pretože všetko horšie tu už bolo. Vlastne by sa hovorilo asi aj menej ako teraz. Vtip, smiech cez slzy a akýsi pokus o podčiarknutie nevypovedanej pravdy je znázornený aj kreslenými pasážami príbehu či čítaním zo spisu v divadle.
Smutno z ľudí
Snímka je dokumentaristicky však pestrá, oko kamery zachytilo zábery, ktoré si naozaj zapamätáme. Piussi nechcela film o Ficovi ani o politike, ale podľa svojich slov nastavila zrkadlo občanom. To sa jej podarilo, pretože to, čím bol film smutný najviac, nie je špina politiky.
Z toho, čo film ukazuje, je naozaj zle, ale nakoniec to nie sú politici a ich praktiky. Po filme je smutno z toho, že aj to málo protestujúcich, ktorí sa našli, sa nevedeli skoordinovať. Nadšenie na námestí sa nepodobalo na to spred 23 rokov, myšlienka nového začiatku nebola jednotná a sila politikov taká krehká ako vtedy. Preto to nevyšlo. Preto tak ako film optimisticky začne, tak skepticky končí. A táto realita je veľmi smutná.
Hodnotenie HN: 4 z 5 hviezdičiek
Réžia: Zuzana Piussi
Krajina: Slovensko
Výroba: 2010 - 2012