Jazdy smrti

Na slovenských cestách zomiera pod kolesami áut každodenne viac ľudí ako v moderných vojnách. Niektoré tragické nehody patria doslova do kategórie paranormálnych javov a policajti sa márne snažia objasniť ich príčiny. V stovkách "zónach smrti" vodiči akoby strácali prirodzenú schopnosť sebaobrany pred cestným agresorom. Pôsobia na slovenských cestách paranormálne javy, alebo sa len bezducho naháňame so životom opreteky? Nemali by niektorí vodiči vlastniť namiesto vodičských preukazov radšej zbrojné pasy, keďže autá pod ich rukami sa menia na smrtonosné zbrane najťažšieho kalibru? Smrtonosné cestné ťahy sme nedávno testovali na vlastnej koži.

Je skoré ráno a na rýchlostnej komunikácii medzi Trnavou a Nitrou sa hadí niekoľkokilometrová kolóna áut a kamiónov. Padá sneh a šmýka sa. Prvý snehový poprašok poriadne prekvapil cestárov i vodičov jazdiacich stále na letných pneumatikách. Po dvoch hodinách slimačej jazdy nekonečná kolóna pomaly vchádza do nitrianskeho lievika. Cestu lemujú desiatky havarovaných aut, mesto je doslova paralyzované. Hotové peklo. "Zatiaľ máme v okrese asi pol stovky nehôd, škody odhadujeme na dva milióny, niektoré nehody však vodiči nehlásili. Chvalabohu, ani jedna kolízia si zatiaľ nevybrala ľudskú obeť," tvrdí hovorca nitrianskej polície Miloš Fábry.
Iba pred chvíľkou Fábryho v aute obehol asi v osemdesiatke iný vodič. O niekoľko metrov neskoršie skončil jazdu v zvodidlách.
"Mnohí vodiči sú neohľaduplní, využívajú právo silnejšieho," uľavuje si Fábry. V tom okamihu vládne podobná situácia skoro na všetkých slovenských cestných ťahoch.
Smer 1: Zlaté Moravce
Na ceste 1. triedy za Nitrou smerom na Zlaté Moravce sa začína jeden z najnebezpečnejších cestných úsekov. Odborníci na paranormálne javy tvrdia, že množstvo smrteľných nehôd zapríčiňujú geopatogénne zóny a materiál, ktorý cestári použili pri jej stavbe. Konkrétne spomínajú škvaru, ktorá na komunikácii vytvára disharmóniu s prirodzeným prostredím. Policajti sa usmievajú.
"Cestu brázdi v priemere každých šesť sekúnd jedno auto. Vo dne v noci. Za 24 hodín sú to tisíce automobilov. Toto je hlavný dôvod," prízvukuje Fábry. Ako doplnil -- za posledných desať rokov počet automobilov neustále rastie, kvalita ciest však zostáva na pôvodnej úrovni.
Ľavá strana cesty je doslova posiata prícestnými krížmi a pomníkmi. Smrtonosná cesta pochovala v minulosti v priemere jednu obeť na každom piatom kilometri. Napriek tomu, že je tu obmedzená rýchlosť na sedemdesiatku, miestami dokonca aj na štyridsiatku a zákaz obiehania, autá po nej obyčajne jazdia stotridsiatkou. Prvý sneh a množstvo nehôd však premávku, našťastie, momentálne spomaľujú, navyše asi 15 kilometrov pred Zlatými Moravcami nášľapná mína -- ťažký kamión -- zroloval z cesty šesť osobných vozidiel. Trvalo asi dve hodiny, pokým horko-ťažko kolóna dorazila k odbočke do Zlatých Moraviec.
Primátorka tohto mesta nedávno držala za "vražednú" cestu, na ktorej umierajú ľudia ako muchy, hladovku. Zatiaľ bez výsledku.
"Bijeme sa všetci o bezpečnejšiu cestu už osem rokov," hovorí Peter Hlubina z Mestského úradu v Zlatých Moravciach.
Ukradnutá policajtka
Mesto v minulosti už navrhlo niekoľko variantov, ako urobiť cestu bezpečnejšou. V predloženom projekte sa ráta s výstavbou rýchlostnej komunikácie, ktorá by sa začínala v Tesárskych Mlyňanoch a vyúsťovala pri Olichove. Myšlienka však narazila na odpor obyvateľov Čiernych Kľačian. Rýchlostná komunikácia by totiž smerovala cez ich obec, zvyšné varianty na výstavbu bezpečnejšej cesty by jej realizáciu podstatne predražili. Výstavba cesty v dĺžke asi 14 kilometrov by sa z pôvodnej sumy necelých 14 miliárd vyšplhala vyššie o 1,3 miliardy korún.
"Projekt by mala financovať Európska únia, tá sa však do sporov s dedinčanmi nechce púšťať," vysvetľuje Hlubina. V Zlatých Moravciach sa však nevzdávajú. "Budeme presviedčať ľudí, že výstavba cesty je nevyhnutná," tvrdí Hlubina.
Keď nedávno zabilo pri Beladiciach miestnu dievčinu auto, skúsila bezmocná polícia na vodičov psychologický trik. Na miesto nehody postavili policajtku. Mala iba jedinú chybu. Celá bola plechová a niekoľko dní neskoršie ju z cesty ukradli.
Smer 2: Žarnovica (cesta smrti)
Najznámejšia cesta smrti pokračuje až po Žarnovicu. V týchto miestach ju vodiči prezývajú hronský lievik. Pomerne široká cesta sa tu ešte donedávna zužovala do kľukatej cesty medzi horami. Našťastie tu už vyrástla diaľnica. Pred dvoma rokmi sa však v tomto niekoľkokilometrovom lieviku prihodilo tristo nehôd, ktoré si vyžiadali 15 ľudských obetí. Aj na tejto trase zomieral človek na každom piatom kilometri. Pomníčky pre obete sú však pre zmenu poukladané v smere jazdy.
Sotva prícestné mohyly pominuli, noha automaticky razantnejšie stláča plynový pedál, autá sa mimovoľne rozbiehajú po kašovitom snehu. Čím menej myslíme na cestné obete a geopatogénne zóny, tým väčšiu rýchlosť naše vozidlá dosahujú. S pribúdajúcim súmrakom začali znova pribúdať nehody. Vodiči, ktorí ešte pred hodinou netrpezlivo postávali v kilometrových kolónach, už zabudli na nehody. Po ceste, ktorá zmárnila desiatky ľudí, si to šinú vyše 130-kilometrovou rýchlosťou. Prvý deň nášho cestného testu končíme v Prešove.
Smer 3: Spiš (čudná osemnástka)
Z Prešova cez Levoču, Poprad, Svit až po Važec sa zlopovestne vlní štátna cesta 1/18. Vodiči ju "láskyplne" prezývajú osemnástka a jej najnebezpečnejšie úseky zónami smrti. Na vodičov v nich číhajú tajuplné "čierne diery" -- geopatogénne zóny, v ktorých sa vraj dejú nevysvetliteľné javy. Menej skúsený "účastník cestnej premávky" sa v nich môže prepadnúť do nenávratna. Vodiča v nich údajne prepadáva znenazdania mikrospánok, sťahuje sa mu svalstvo a dochádza k mimovoľných pohybom rúk na volante...
Pre istotu prícestné kríže ani nebudeme rátať. Aj tu ich je viac ako dosť.
Iba od začiatku roku na tomto úseku zaznamenala dopravná polícia takmer tisíc dopravných nehôd, pri ktorých vyhaslo 17 životov, 82 ľudí utrpelo ťažké a takmer dvesto ľahké zranenie. "Hlavná príčina nehôd je zlý spôsob jazdy," vysvetľuje Daniel Džobanik z Krajského policajného riaditeľstva v Prešove. Aj prešovská polícia sa nad prítomnosťou geopatogénnych zón, ktoré ovplyvňujú jazdu vodičov, iba usmieva.
Riziko pod hradom
Prvá zóna číha na "osemnástke" pod zrúcaninou Spišského hradu. Zo Spišského Podhradia na hlavnú cestu odbočujú tisíce vodičov na Prešov alebo Levoču. Na tejto križovatke dochádza podľa policajných štatistík k najvyššiemu počtu nehôd. Podľa licencovaného "prútikára" Juraja Kozáka práve preto, lebo na križovatke pôsobia škodlivé geopatogénne žiariče. Vodiči na križovatke preto strácajú rozvahu a končia v priekope.
"Jazdím cez túto križovatku denne aj 20-krát," hovorí majiteľ neďalekého penziónu Sivá Brada Milan Šimko. Podľa neho tam musí mať človek oči naozaj "na stopkách".
Podľa polície sú dôvody častých kolízií však omnoho jednoduchšie. Chýba potrebný výhľad na jednu aj druhú stranu.
Trikrát za sebou v krátkom časovom slede sme križovatku prešli. Osemnástka sa z oboch strán zvažuje a zase zdvíha, pričom z hranice kontroverznej križovatky naozaj nevidno doľava ani doprava. Aj keď z oboch strán cesty prikazuje dopravná značka znížiť rýchlosť jazdy, vodiči tu bežne jazdia stotridsiatkou.
Smer 4: Poprad (tajomná krčma)
Niekoľko kilometrov ďalej v smere na Poprad sa štátna cesta 1/18 vinie cez obec Hôrka. Pred dedinou je osadená tabuľa, ktorá vodičov informuje o počte obetí na tejto nebezpečnej komunikácii. V malej vieske takmer neexistuje rodina, ktorú by cesta smrti nepoznačila. Za posledné obdobie pri ceste zahynuli desiatky dedinčanov, mnohí iba zázrakom nehodu prežili. Podľa merania prútikára je najnebezpečnejší úsek cesty pri miestnej krčme. Okrem alkoholu pri nej vyčíňajú aj geopatogénne zóny. Tu údajne chodci strácajú prirodzenú schopnosť chrániť sa.
"Vystúpil som z autobusa, pozrel sa na jednu a potom na druhú stranu a urobil krok na cestu," hovorí 74-ročný Ondrej Miškovský. Sotva muž vstúpil na cestu, zrazilo ho auto. Mal šťastie v nešťastí, osobné vozidlo mu "len" dochrámalo ľavú nohu.
Paradoxne priechod pre chodcov, kde by mohli prejsť nebezpečnú cestu z jednej strany na druhú, je asi až o sto metrov ďalej od zástavky. Dedinčania ho používajú iba zriedkavo a svorne tvrdia: "Čert ako diabol."
Starosta Hôrky Lev Karol Irrgang v tejto súvislosti lakonicky poznamenal: "Ak existujú zabijacké geopatogénne zóny, máme ich my vodiči v hlave."
Po absolvovaní popradskej "križovatky smrti" pri čerpacej stanici Esso, priechody pre chodcov pred školou a vo Svite, na ktorých sa vraj každodenne tiež dejú podivuhodné paranormálne javy, nasleduje nočná cesta domov po severnej D1. Husto sneží a dopravné nehody pribúdajú geometrickým radom. Túto trasu zatiaľ slovenskí psychotronici a prútikári nemerali...
Prútikársky test
O deň neskôr sedíme v testovacom aute s najznámejším geobiológom na Slovensku, inžinierom Andreom Šándorom. Testujeme cesty s geopatogénnymi zónami v okolí Bratislavy. Napriek tomu, že tento muž v minulosti "odrušoval" vo svete geopatogénne zóny v mnohých významných objektoch, zdá sa, že doma na Slovensku ešte nie je prorokom.
"Pomaly nás začínajú brať s plnou vážnosťou aj doma," tvrdí vedec, ktorý o svojich poznatkoch v oblasti geopatogénnych zón a harmonizácii prostredia prednášal napríklad v Monte Carle alebo v Tokiu. Na požiadanie okresného riaditeľa Policajného zboru v Pezinku napríklad už rušil škodlivé geofyzikálne vplyvy na cestom úseku Senec -- Viničné, ktorý bol v minulosti najnebezpečnejším úsekom v okolí Bratislavy. Na tejto ceste dokonca nainštalovali na jeho pokyn aj podzemné rušiče, ktoré obnovujú narušené elektromagnetické pole. Predtým zaznamenali na tomto úseku v ostatných štyroch rokoch takmer sedemdesiat dopravných nehôd so siedmimi mŕtvymi. Po nainštalovaní rušičov počet smrteľných prípadov klesol na dva a dopravné nehody sa znížili o zhruba 30 percent. Šándor okrem toho zrušil geopatogénne zóny aj v Národnej banke Slovenska či v Slovnafte a niektorých nemocniciach.
Pomaly krúžime autom po Senci. Prútik v jeho ruke chvíľami ožíva, potom znehybnie. Všade, kde sa rozhýbe, podľa neho existujú geopatogénne zóny, ktoré nepriaznivo pôsobia na každého živočícha.
"Každý človek je v podstate operátor. Ak sa dostane do prostredia s narušeným elektromagnetickým poľom (nebezpečne vplývať na človeka môže napríklad aj vysoké napätie), nasleduje prirodzená reakcia. Dochádza k stiahnutiu svalstva alebo k mikrospánku, čo môže vyústiť do zdanlivo nevysvetliteľnej nehody," tvrdí medzinárodne uznávaný vedec. Podľa známeho psychotronika však nie každý živý "operátor" má rovnaký hraničný prah, preto aj spätné reakcie na narušené prostredie môžu byť iné... To aj pravdepodobne vysvetľuje fakt, že zo stoviek "čiernych dier" sme sa vrátili domov živí a zdraví...