Údajne najpôvabnejšia hradná pani, aká kedy žila na stredovekom Novom hrade v Liptovskom Hrádku, bola pravdepodobne mladučká Magdaléna Zaiová. Malá sirôtka po ctihodnom pánovi Štefanovi Zaiovi, preslávenom protitureckom bojovníkovi a diplomatovi z Uhrovca, sa z nekonečnej lásky k svojmu prvému, predčasne zosnulému manželovi Žigmundovi Balašovi a k liptovskohrádockému hradu vydala ešte štyrikrát. Zaumienila si totiž, že na hrade, na ktorom zažila najkrajšiu lásku, zomrie ako hradná pani...
Z hlavnej cesty vedúcej z diaľničného privadzača do Liptovského Hrádku vidieť už len zakonzervované zvyšky Nového hradu z 13. storočia. Zrúcanina hradu stojí na vápencovej skale, vysokej asi päť metrov, a jej ruiny nemo čnejú k sivej oblohe. Sláva tohto gotického hradu, ktorý v 13. storočí postavil zvolenský župan Donč -- dlhé roky strážil "Via Mangu", považskú cestu na Spiš -- pohasla pred vyše 200 rokmi.
Jeho kamenné múry nevládali odolávať početným stavovským povstaniam v 17. storočí a nájazdom cisárskych vojsk. Hrad patril ku kráľovským majetkom, bašovali v ňom však aj lúpežní rytieri. Neskoršie baštu kráľovských veľmožov dobyli husiti i jiskrovci.
Dagmar a Magdaléna
V podhradí bývalého Nového hradu -- v 400-ročnom renesančnom kaštieli -- prebýval aj uhorský kráľ Matej Korvín a množstvo iných významných veľmožov. V rovnakých priestoroch sídlilo tiež Národopisné múzeum Liptova, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, dokonca aj väznica, ba napokon i bezdomovci. Kaštieľ bol totiž od roku 1990 až do 2002 neobývaný a doslova vydaný na milosť a nemilosť zlodejom. Polorozpadnutý a totálne rozkradnutý kaštieľ pred úplným koncom zachránila Dagmar Machová, bratislavská milovníčka umenia, ktorá hrad i kaštieľ pred štyrmi rokmi kúpila do osobného vlastníctva.
"Aj keď figurujem na liste vlastníctva ako ich majiteľka, táto prekrásna kultúrna pamiatka bude patriť všetkým a môžu ju využívať. Mne bolo len dovolené stavbu zachrániť," zdôrazňuje Dagmar Machová. Túto ženu historici radi prirovnávajú k hradnej panej Magdaléne Zaiovej. Obe dámy majú celkom určite niečo spoločné. Za éry prvej z nich zaznamenali kaštieľ i hrad najväčší rozkvet, vďaka Dagmar, o vyše 400 rokov neskôr, kaštieľ chytil druhý dych a začal písať novodobé dejiny.
Kaštieľ a hrad
Ku kaštieľu a k zrúcanine hradu v Liptovskom Hrádku vedie zatiaľ neupravená cesta. Jej okolie svedčí o tom, že ešte nedávno tu panoval čulý pracovný ruch. Všetko sa zmení pri vstupe hlavnou bránou do areálu kaštieľa, do ktorého nová hradná pani situovala štýlovú reštauráciu, za ňou, do krídiel kaštieľa, zasa ojedinelý hotel. Na obnovu oboch pamiatok prispeli Európska únia i Slovnaft, podstatnú časť prostriedkov na rekonštrukciu kultúrnej pamiatky a vybudovanie štýlovej reštaurácie i hotela však použila z vlastného vrecka nová majiteľka oboch nehnuteľností.
Renesančný kaštieľ nechal postaviť hradný pán Mikuláš Šándorfy (bohužiaľ, jeho podobizeň by ste na stenách komnát hľadali márne) v rokoch 1601 -- 1603. Aj pri zrode kaštieľa stála vtedy už druhýkrát vydatá Magdaléna Zai. Sídlili v ňom úradníci a služobníctvo, zabezpečujúci chod hradu. Za labyrintom chodieb na prvom a druhom poschodí sa nachádza hosťovská časť hotela -- tri apartmány a 15 komnát s ubytovacou kapacitou 40 lôžok. Všetky komnaty sú zariadené dobovým nábytkom v štýle biedermeieru, empíru a secesie. O tom, či skutočne v podobnom štýle žili obyvatelia kaštieľa, možno síce polemizovať (Machová kupovala dobový nábytok, zbrane, brnenie pre zbrojnošov po celej republike i v zahraničí), pre návštevníkov hľadajúcich uvoľnenie a zážitok v ojedinelom a historickom prostredí je však noc v kaštieli zážitok na celý život.
V Kráľovskom apartmáne dokonca istý čas žil aj Matej Korvín.
Za jedinú noc v jeho apartmáne zaplatíte približne päť a pol tisíca korún, čo zase nie je tak veľa za noc v kráľovskej posteli. V ponuke sú, samozrejme, aj ľudovejšie ceny. Stráviť noc s milovanou osobou na mieste, kde stáročia doslova dýchajú na krk, možno aj za dvetisícpäťsto korún.
Perla horného Liptova
Ak spomíname liptovskohrádocký kaštieľ a hrad, nemožno sa nezastaviť na okamih pri dáme, ktorá panstvu v Liptovskom Hrádku vtisla pečať svojej osobnosti. Historici považujú hradnú pani Magdalénu Zaiovú (jej podoba sa, bohužiaľ, tiež nezachovala) z Uhrovca za dobrú dušu Nového hradu a perlu horného Liptova. Po takmer 300-ročnom plienení a zdieraní ľudu majiteľmi hradu, ktoré vyvrcholilo 50-ročným vlastníctvom panstva rodu Balašovcov, získal majetok od kráľa kapitán Žigmund Balaša. Práve tento muž, "biela vrana" medzi všetkými Balašovcami, ktorý ako jediný nedrancoval svojich poddaných, si na svoje nové panstvo priviedol mladučkú Magdalénu Zaiovú.
V tom čase bol hrad spustnutý od mnohých šarvátok, Žigmund však do jeho múrov dokázal z lásky k svojej prekrásnej žienky a vďaka tučným výnosom z balašovských majetkov v Balážskych Ďarmotách vdýchnuť nový život. Mladého hradného pána, ktorého Magdaléna panensky čisto ľúbila, však zhodil na poľovačke kôň do priepasti. Čerstvá vdova sa rozhodla neodísť z panstva ani po smrti milovaného muža. Bola rozhodnutá za každú cenu zostať na hrade, na ktorom prežila svoje najšťastnejšie roky, do konca svojho života. Preto sa vydala za nového majiteľa hradu -- starého, ale bohatého dvorného radcu Mikuláša Šandorfyho -- podľa historikov išlo takmer o starca nad hrobom.
Nahováranie vraj bolo veľmi jednoduché: starý muž zatúžil po mladej vdovici a úprimne sa jej vyznal, že by bol rád, keby mu spestrila jeseň života. Vdovica sa starcovi na revanš vrhla okolo krku a vzala si ho za muža. Ten, pravdepodobne tiež z lásky k Magdaléne, nechal postaviť okolo hradu v rokoch 1601 až 1603 renesančný kaštieľ a niekoľko budov pre služobníkov, ktorí zabezpečovali vo dne -- v noci jeho chod.
O rok neskoršie zomrel aj Šandorfy a hradná pani sa vydala znova -- tiež za starca nad jamou -- Beňadika Pograňa. V tom istom roku táto výnimočná žena opäť ovdovela a znova sa vydala -- za Imricha Méreya. Po troch rokoch aj tento muž, ktorý si niekoľkonásobnú vdovu vzal iba preto, aby nemusel za hrad vyplatiť záložnú sumu 10-tisíc zlatých, zomrel. O ďalších niekoľko rokov sa neúnavná pani hradu vydala za Mikuláša Orlé, pána z Kravian, ktorého pochovala o štyri roky neskoršie. Prežila ho o sedem rokov...
Po smrti tejto výnimočnej ženy hrad i kaštieľ začali chátrať. Pravdepodobne preto, že im chýbala "dobrá duša"...
Láska na prvý pohľad
Riaditeľ Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši Peter Vítek tvrdí, že v podobe novej vlastníčky tejto kultúrnej pamiatky sa vracia nová sláva liptovskohrádockého hradu, najmä však kaštieľa. "Všetko robila so ženským vkusom a s odhodlaním, pripomína mi práve dobrú dušu hradu Magdalénu."
Dagmar Machová neskrýva nadšenie, že išlo o lásku k obom pamiatkam na prvý pohľad. "Očarilo ma, ako citlivo boli vložené do tunajšej krásnej prírody. Neďaleko je dravá riečka, pohľad na voľakedajšie sídla šľachty dotvára scenéria Vysokých a Nízkych Tatier."
Novú "hradnú paniu" očarili tiež klenby a vzájomne pospájané oblúky v kaštieli. "Vyráža mi to dych vždy, keď sa sem vraciam z ciest." Vyštudovaná chemička mala od nepamäti vzťah k histórii, pozorne sledovala vývoj krajín v súvislosti s vládami a panovníkmi. Väčšinou hľadala vzťahy medzi ekonomickou prosperitou a schopnosťami vládcov, ktorí krajinu dokázali doviesť na výslnie alebo do úpadku. Liptovskohrádocký hrad a kaštieľ nemali dlhodobých vlastníkov, ktorí by ich zveľaďovali. To bol aj hlavný dôvod, prečo sa ich ujala. Je ťažké zrekonštruovať takéto pamiatky
"Chcela som, aby bola rekonštrukcia urobená poctivo, do detailov. Najhoršie bolo odstraňovanie vlhkosti, múry bolo mokré až do výšky piatich metrov, nasledovala kanalizácia, plyn, elektrina," priznáva. Vkusné zariadenie interiéru a obnova fresiek boli pre Dagmar vraj už len čerešničkou na šľahačke.
Novodobá hradná pani hradu a kaštieľa v Liptovskom Hrádku netají, že jej snom je podpora umenia a na svojom "panstve" bude pripravovať v budúcnosti aukcie.