Vyše 15-ročná vojna v podsvetí si vyžiadala už vyše 90 zmasakrovaných "žralokov" zo znepriatelených gangov na Slovensku. Desiatky malých mafiánskych rýb boli ťažko zranené, našlo sa aj zopár nevinných obetí -- boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a s mafiánskou vojnou nemali nič spoločné. Polícia, ktorá má stále obavy hovoriť nahlas o nájomných vraždách bosov podsvetia (niektorí vrahovia stále totiž žijú), väčšinu z nich neobjasnila a zrejme ani neobjasní. "Bohužiaľ, nemáme sa čím pochváliť," tvrdí bývalý vysoký policajný funkcionár.
Problém však nemusí byť iba v polícii, ktorá sa dovtedy stretla so socialistickými mafiánmi typu Babinský a Bílek. "Na úspešné zvládnutie boja proti mafiánom treba, aby sa na dôležitých postoch (súdy, prokuratúra) vystriedali minimálne dve generácie. A potom sa v tichosti modliť, aby sa synovia a dcéry súčasných mafiánskych advokátov, ktorí tak úspešne obhajujú svojich klientov, nestali tiež mafiánskymi advokátmi," vysvetľuje policajt, ktorý mal na starosti boj proti organizovanému zločinu.
Hlavné mesto... podsvetia
Začiatkom 90. rokov sa v slovenskom podsvetí veselo kradlo, obchodovalo s bielym mäsom a mozog mafie -- šťastlivci s tučným kontom a konexiami, sa starostlivo pripravoval na krádeže storočia: malú a veľkú privatizáciu.
V dunajskostredskom podsvetí vládol Ľudovít Sátor, do popredia sa postupne dostáva Tibor Pápay (prezývaný aj Papa Joe), na území Žitného ostrova operuje zločinecká skupina Milana Vidu s väzbami na Maďarsko a Rusko. Samozrejme, v pozadí nezostáva Bratislava, ktorú v tom čase dokonca viacerí označili za mekku slovenskej mafie. Za povšimnutie stoja mená ako Peter Steinhübel (bývalý vekslák a neskôr "vážený" podnikateľ) či Miroslav Sýkora, priekopník vo vyberaní výpalného.
Keď konečne roku 1995 vznikli špeciálne policajné oddelenia na boj proti organizovanému zločinu, mala mafia už na rováši niekoľko rituálnych popráv a pokusov o vraždy nepohodlných svedkov a pripravovala sa na ďalšie.
Začal to Tuti
Sériu mafiánskych vrážd v slovenskom podsvetí odštartoval atentát na bratov Danišovcov v roku 1993. Vladimíra Daniša, prezývaného v podsvetí Tuti, ktorý patril k skupine silného muža bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru, našla smrť v jeho osobnom aute. Nálož explodovala v čase, keď spolu s ním v aute sedel aj jeho brat Jozef. Bratia Danišovci tak nechtiac vstúpili do histórie. Vo vojne o nové teritóriá položili prví svoje životy na oltár mafie.
O niekoľko mesiacov neskoršie prišiel rad aj na vtedy najsilnejšieho muža bratislavského podsvetia a bosa širokého okolia Miroslava Sýkoru. Popravili ho takmer na pravé poludnie neznámi strelci. Spoločne s ním aj jeho ochrankára. Išlo pravdepodobne o rozpory s Petrom Križanovičom alias Duranom -- ten sa odčlenil od Sýkoru a sám riadil vlastnú skupinu. "Duran" však svojho rivala čoskoro nasledoval na onen svet: prvýkrát ho najatí vrahovia iba postrelili do nôh, ďalší atentát už neprežil.
Naopak, Steinhübel dokázal bez vážnejšej ujmy na zdraví prekonať štyri pokusy o vraždu. Osudnou sa mu stala až guľka od neznámeho strelca v areáli Bratislavských mraziarní, ktorá zasiahla predstaviteľa bratislavskej "high society" pri vystupovaní z Ferrari. Steinhübel už v tom čase spoluvlastnil Tatravagónku Poprad, súkromnú televíziu VTV, spoluorganizoval jednu zo súťaží krásy.
Medzi Takáčom a Svobodom
Toto všetko sa odohralo do roku 1999 -- mlčanie zbraní v bratislavskom podsvetí prerušila až nájomná vražda Jána Takáča v roku 2003. Pohlavára tretieho najsilnejšieho bratislavského gangu neochránil pred spŕškou striel ani opancierovaný tereniak. Podľa všetkého vybavovanie účtov medzi takáčovcami a sýkorkami (pozostalí po Miroslavovi Sýkorovi) stálo život Petra Havašiho, Jozefa Surovčíka či Iva Ružiča.
Až do júna 2004 sa krvavé účtovanie vyhýbalo veľkopodnikateľovi Jozefovi Svobodovi, ktorého pozíciu v tom období policajní agenti charakterizovali ako urovnávača mafiánskych sporov. Tento "biely golier", ktorého podnikateľské aktivity prekročili slovenské hranice, bol odstránený v Podunajských Biskupiciach: neznáme osoby doňho vystrieľali sedemnásť guliek. Vrahovia vplyvného muža, s ktorými sa kamarátili aj viacerí politici, sa napriek intenzívnemu policajnému pátrania prepadli akoby pod zem.
V tom čase podsvetie na chvíľku znervóznelo. O život sa začalo obávať aj niekoľko "ctihodných" podnikateľov v hlavnom meste -- v osobe Svobodu popravili totiž údajne jedného z 30 možných miliardárov na Slovensku.
"Tohto muža mohli odstrániť obchodní partneri, mohol sa však stať aj nepohodlným pre isté politické kruhy, s ktorými udržiaval bohaté kontakty," domnieva sa náš policajný zdroj.
Posledný bos
Tri mesiace po Svobodovi prišlo podsvetie v Bratislave o ďalšiu sivú eminenciu: popravou Petra Čongrádyho (alias Čongiho) zrejme vojna gangov vyvrcholila. Čongi pritom prevzal niektoré kšefty práve po slávnom Sýkorovi, o život prišiel priamo pred "očami" priemyselnej kamery. Dávka zo samopalu mu doslova odstrelila polovicu hlavy, tandem nájomných vrahov išiel naisto. Čongy musel zomrieť, zrejme kvôli tomu, že sa snažil pretrhnúť svoje mafiánske korene a svoj obrovský majetok túžil zlegalizovať.
"Mafia je jedna rodina, nemožno z nej odísť len tak, možno iba v jej mene zomrieť," hovorí muž, ktorý Čongrádyho osobne poznal.
Bývalý mafián vystupoval ako vzorný manžel, otec, podporoval svojich príbuzných a dával dary do detských domovov. V jednom z nich totiž Čongy prežil detstvo.
Ani jeho vrahov polícia nikdy nevypátrala. Ochrankár, ktorý mal svojho chlebodarcu kryť vlastným telom, a utŕžil "len" zranenie, si ako na jed nepamätal tváre vrahov. "Možno sú už po smrti aj oni," tvrdil vtedy prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak. O tom, že išlo o nájomnú vraždu podsvetia však svedčí skutočnosť, že krátko po streľbe prišli na miesto činu svalnatí holohlavci bez krku. "Prišli sa na vlastné oči presvedčiť, ako skonal muž, nad ktorým vyniesli ortieľ smrti," potvrdil nám návštevník petržalskej pizzerie.
"Nemal následníka, po jeho smrti sa uvoľnilo miesto bosa," hľadá ďalší motív vysoký policajný dôstojník. Na Čongrádyho miesto si mohli robiť chúťky mnohí ostrí muži. Chlapci z východu, alebo domáci piťovci, ktorí mali v tom čase pod palcom iba lamačské firmy a putiky.
Záhada v slovenskom Ríme
Na všetko odhodlaní chlapci z bratislavského gangu piťovcov, vycvičení na tú najšpinavšiu robotu, sa neskoršie zmocnili aj trnavského regiónu. Tým, že zo slovenského Ríma odstránili dovtedajšieho údajného šéfa podsvetia Ladislava Matoviča. Mimochodom, "miláčika" miestnej polície, pretože Matovič očistil mesto od ukrajinskej mafie. Mimochodom ani tento prípad nie je doteraz objasnený, navyše údajní objednávatelia Matovičovho únosu alebo vraždy Dagmar P. a Igor H. boli po dvoch mesiacoch vyšetrovacej väzby pre nedostatok dôkazov prepustení na slobodu.
Dagmar, ktorá podľa polície nie je v podsvetí žiadnym jahniatkom, v minulosti už čelila podozreniu v súvislosti so záhadnou smrťou svojho manžela. Podľa polície objednávateľka z Majcichova však tvrdí, že únos ani vraždu údajného bosa trnavského podsvetia neobjednávala.
"Verejnosť bude prekvapená, keď sa dozvie pravdu o okolnostiach záhadného zmiznutia tohto muža," prezradila nám. Prehovorí vraj až vtedy, keď príde jej čas.
Ostrá výmetnica
"Papa Joe bol dobrý chlap," hovorí starší muž na cintoríne v Dunajskej Strede, kde pod mramorovými mohylami spia pápayovci. Na ich hroby chodia pravidelne ľudia zo širokého okolia. Jedni aby položili na vždy úhľadne hroby granát, iní kvety, niektorí, aby preklínali, iní oplakávali.
Papa Joe sa stal hlavou dunajskostredskej mafie nielen vďaka zápasníckym pažiam, ale najmä preto, že vedel po slovensky, vďaka čomu dokázal komunikovať aj na rýdzo slovenskom území.
25. marec 1999 vošiel do dejín slovenskej mafie ako najkrvavejší deň vyrovnania si účtov v podsvetí. Po devätnástej hodine vstúpili do baru miestneho hotela traja zamaskovaní muži so samopalmi v rukách. Po výzve, že ide o policajnú akciu, pápayovci prestali hrať karty a zdvihli ruky. Na podobné akcie pod krycím názvom výmetnica, ktoré nariadil vtedajší riaditeľ dunajskostredskej polície Spišiak, boli zvyknutí, a trpezlivo čakali na jej ukončenie. Namiesto toho sa však ozvala streľba. Výsledok: desať mŕtvych. Polícia obvinila z masakry Arpáda Sz. a bratov Atilu a Csabu R. Podľa ôsmich utajených svedkov všetci traja, spoločne s dvojicou rusky hovoriacich mafiánov, strieľali. Údajne išlo o vybavovanie si účtov v súvislosti s vyberaním výpalného, na ktoré boli pápayovci expertmi, a tiež o upevnenie si pozície konkurenčnej skupiny, ktorú viedol Ľudovít Sátor. Ten si mal podľa policajtov vraždu pápayovcov i objednať.
"Sátora sme mali na lopate, unikol nám," hovorí vyšetrujúci policajt. Ani v tomto masakre zatiaľ nepadli žiadne konečné verdikty. A pravdepodobne ani nikdy nepadnú. Zostali len otázky. Kto napríklad vystríhal pred zatknutím objednávateľa masakra Sátora a kto mu umožnil pred policajným záťahom utiecť "z lopaty"...
StoryEditor